Letargia

Muž je na prechádzke v parku. Má oblečený frak a na hlave cylinder. Tvár mu nevidno, pretože kráča v smere pohľadu. V aleji pozoruje lúče slnka. Sú jednotlivé a tvoria akoby struny na harfe. Je nadšený, keď nimi prechádza, rozozvučia sa, zároveň počúva svoju chôdzu, chrapšťanie kamienkov na chodníku a kĺzanie chladivého vánku.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Vystrie ruku, oproti k nemu prichádza nahá vysoká prekrásna žena s tmavými dlhými mierne skučeravenými vlasmi. Na hlave má plstený klobúk so širokou strechou.

Pricvála k nim biely kôň. Muž chytí uzdu a zadrží ho, ale ani nemusí, kôň akoby vedel, že k nim patrí, odfrkne a ukloní sa. Muž pomôže žene vysadnúť, potom vysadne aj on. Drží ženu v náručí opretú o pravé rameno.

Odcválajú na koniec aleje a stratia sa z dohľadu.