Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ale prečo nepočujem tvoju ozvenu, keď s tebou kráčam? Nie je na tom nič podozrivé, keď sa mi špičky nôh zabárajú akoby do piesku, keď zrazu prestávam počuť, keď na ulici míňam tváre s ústami plnými nenávistnej peny, a aké je to iné, ako vtedy, keď som kráčal po pobreží a studený a vlhký vietor ma mrazil až do špiku kosti a more vyplavovalo na breh vlny, ktoré sa už nemali kam vrátiť. Možno sa potápam a ani o tom nechcem nič vedieť, lebo čo som nechcel urobiť, viem, že urobím, a preto kráčam rýchlejšie, bežím za najbližší roh, kde starena so skrivenými ústami pozerá do neba. Prší letný dážď. Chodník syčí a vydychuje zo seba paru.
Vlní ma to s tebou a chcem plávať? Teraz ťa vypustím.
