Vpravo, o hlavu vyššia blondína drží brunetu za plece. Líce opiera o jej temeno. Prižmúrim oči, ich spojené hlavy vytvárajú posvätný kruh, v ktorom splývajú ich vlasy, ako keby sa práve predo mnou pohrávalo mrkavé svetlo a náhoda na rozhraní dňa a noci. Biela sa plynulo prelieva do čiernej v nerozlučnom kolobehu.
Približujem sa k dvojici. Biela sa zrazu oddelí od čiernej. Prechádzam okolo a zo zvedavosti sa otočím, aby som zistil príčinu. Bruneta zovrie do dlane prsty, ktoré jej hladia mokré líca, dvíha rozochvenú bradu a s pootvorenými ústami sa roztúžene približuje k priateľkiným perám.
V súmračnom šerosvite vynikajú ako záblesk, sekvencia filmu, ktorý som niekedy videl, len teraz sú jednotlivé prvky obrazu poprehadzované ako farebné sklíčka v detskom hľadáčiku. Zoskupili sa do nového obrazca.
Keď som si neskôr kráčajúc domov premietal v myšlienkach túto dvojicu zdalo sa mi, že som si ju len vymyslel. V skutočnosti sa stalo toto: Otočil som sa za dvojicou ešte raz, pretože pri chodníku prudko zaparkoval čierny Mercedes, z ktorého vystúpili dvaja vysokí muži so slnečnými okuliarmi. Jeden z nich kráčal smerom k dvojici žien. Pristúpil k brunetke a chcel ju chytiť za ruku, ale ona sa bránila. Postrehol som, ako jej pokojne, ale dôrazne povedal: - Miláčik, nerob scény, daj mi ruku. Vzápätí ju pritiahol k sebe za rameno a objal. Vzpierala sa len chvíľu. Podvolila sa jeho hrudi. Ovoniavala svoj pelech a on pohládzal jej rozstrapatené vlasy.
