Bol to typický brakový cukríkový film... ale hovoril o smotánke a také ja mám rada. Co by som dala aspon raz za to, keby som bola celebrita, horných desattisíc ... Mať vlastného kaderníka, šoféra a užívať si všetok luxus. Taký život by sa mi teda rátal. Milujem luxus a bohatstvo... ale žiaľ som len jedna z tisíc, ktorá si to nemôže dovoliť. A je to škoda. Keby peniaze padali z neba, bolo by to lepšie.
Ale zas celebrity majú smolu, že ich sledujú. Paparazzovia sú na každom kroku, špehujú ich a fotia. Tak umrela aj Diana. Ale pre mna osobne je celebrita taký človek, ktorý sa o niečo pričinil. Zoberme si takú matku Terezu. Pomáhala nezištne, a peniaze nepotrebovala. Celý život prežila v chudobe a v kláštore pri mníškach a i tak je u mňa celebrita. Pomohla tam, kde ju nebolo treba a zjavovala sa ako anjel strážny. Alebo Eva Peronová. Bola síce prezidentova manželka, ale venovala sa chudobným a biednym. A nič od nikoho nepýtala. A celebrity sú pre mňa aj moji priatelia. Sú nevidiaci, ale dokázali toho viac ako vidiaci. Prešli kus sveta, zúčastnili sa na rôznych významných konferenciách, a mnohí úspešne skončili vysoké školy. Mám ich veľmi rada, a som rada, že sú prirodzení. Bez pozlátka, obalu a škrupín.
Takže celebritou a významnou osobnosťou sa človek nerodí, ale musí byť zakotvená kdesi v nom. V jeho srdci, lebo srdce predurčuje náš charakter a mravy. A nie všetky celebrity sú štastné.
