Najlepšia kamarátka

Keď som chodila do školky, našla som si vybornú kamarátku, s ktorou som sa často hrávala. Ako som odišla zo školky, začala mi chýbať... no a osud chcel, aby sme sa stretli aj na rovnakej základnej škole, ona nastúpila o ročník nižšie. S malých dievčatiek sa stávali pubertáčky, ktoré si navzájom všetko prezrádzali, a vedeli jedna o druhej všetko. Na konci základnej školy sa naše cesty rozdelili, a ona odišla na strednú školu v Bratislave a ja v Modre. Aj tu sa v prvom ročníku naše cesty rozdelili, ale opat sme našli cestu k sebe a tak to pokračovalo až do skončenia tretieho ročníka vysokej školy mojej kamarátky. Potom som si našla chlapca, s ktorám mi bolo a stále aj je veľmi dobre, a ona začala závidieť. Závidela veľmi... a stále aj závidí. Raz mi povedala niečo, čo ma zamrzelo, a odvtedy jej neviem prepáčiť. A neviem pochopiť, prečo sa tak kruto a pokrytecky zachovala, odvrátila sa odo mna. Bolí ma to, no napriek tomu všetkému na nu stále spomínam, na tie pekné chvíle strávene spolu s nou. Na rozhovory uprostred noci o tajných láskach, na dlhé telefonáty a listy, na plakanie nad osudovou láskou a nespravodlivosťou sveta. Na kritizovanie rodičov, spolužiakov a profesorov zo stredných škol. Naše priateľstvo meralo dlhú cestu a skončilo nečakane. Ale aj tak, dakujem za chvíle strávené a prežité s mojou vtedajšou najlepšou kamarátkou.