Sviatky

Je to smutné, ale je to tak. Kvoli istému človeku... kvoli ktorému som si včera pokazila den. A on sa rozhodol, že mi ho pokazí aj dnes. Je jedno, kto to je, ale je to niekto o kom by som si to nemyslela. Niekto, koho poznám, a ranilo ma to od neho. Nečakala som čakané. Bolí ma to. A stále to robí. Každé dva týždne, niekedy aj častejšie. A ja si vzčítam, že som s ním. A čo mi bráni, aby som s ním nebola? V podstate nič, ale ubližuje mi. Som citlivá v tomto a on to vie, že mi to vadí a stále to robí. Fuj, ja taká nikdy nebudem. Chová sa hnusne. Je mi smutno... celý život som si predstavovala celkom inak. A on mi marí úsilia. A tie sviatky jari predsa len nie sú až také zlé, ked som s niekym, koho mám rada, alebo na kom mi záleží. A to sú minimálne traja ludia. Za tých by som i umrela. Slubujem, že nikdy sa nebudem chovať ako ON, pretože tento štýl k ničomu nevedie, je tragický a absurdný. A predsa sú sviatky. Tak si ich užime tak ako sa patrí a nie smútkom. Smútok patrí na iné dni.