V mojom okolí sa udalosti melú veľmi rýchlo a zdá sa, že leto je fuč. Je mi s toho aj smutno, ťakám nedočkavo na dalšie, budúcoročné. Stali sa nepredvídané i tušené veci, okamihy, momenty, a neviem, čo mám o nich vediet. Niektoré veci ma teda prekvapili, napríklad že by som mohla získať robotu, alebo pozvánka na koncert od jedného človeka, ktorého som videla len raz v živote. Zivot je taký.... veľmi rád prekvapuje mnohými vecami, a ja sa niekedy čudujem, ako starneme. A zachvílu sú Vianoce, a potom jar, a dalšie leto a zas len jesen a zima, a tak to ide stále. Narodenie, dospelosť a smrť. Niekedy sa pýtam, či má náš život zmysel a cieľ, a vždy si hovorím, že má, ved obštastnovať treba tolko ľudí, a aj pomáhať. Ke dobré, ked nie sme sami, ale ked máme pri sebe niekoho blízkeho. To je potrebné.
Víchor života
Neskutočný čas beží nekonečne rýchlo.... a neviem ho zastaviť. A tak sa zdá, že nikto.... vobec nikto. A nedovolím ani mužom v šedých oblekoch, aby nám ho ukradli, lebo čo by sme potom mali A tak to bolo aj v Momo, mojom obľúbenom príbehu, muži ukradli čas a on sa zastavil, a ludia ostali stáť, a nevedeli, čo sa s nimi bude diať. A ako je to dobré, že Michael Ende vytvoril takú fantasy, aspon si ľudia môžu a chcú vážiť čas, lebo niektorí si ho nevážia. Mrhajú s nim a zatracujú ho. Mali by si brať príklad s malej dievčiny Momo, ktorá ten čas aj zachránila, a usmrtila tak mužov v oblekoch, ktorí posobili hrozostrašne a nikoho a ničoho sa nebáli. A podarilo sa jej to aj s pomocou korytnačky Cassiopey. Osobne to mám radšej, ako Nekončný príbeh, o tomto príbehu s časom by sa dalo ešte vela, veľa diskutovať. Nebola a ani by som to nedávala do rúk detom, je to skor akási fantasy pre dospelých, tak ako Nekonečný príbeh a deti tomu málo porozumejú.... skor dospelí pochopia skrytú pointu, o čo tam ide. A ja som si to obľúbia práve pre takúto mystickosť. Som rada, že som ten film videla, lebo musím nad ním stále premyšlať, a uvažovať.
