Snáď každý z nás by chcel dlho žiť. A najlepšie pri plnom zdraví. S pribúdajúcimi rokmi však pribúdajú aj zdravotné ťažkosti. Mnohých z nás nedesí ani tak to, že možno skončíme nevládni ako to, že nás postretne zlodej pamäti - Alzheimerova choroba, či tzv. starecká demencia. Že nebudeme spoznávať našich najbližších a prežijeme posledné dni v strachu, že sme obklopení cudzincami.
Ešte donedávna bol recept na zdravý život dosť jednotvárny a až podozrivo jednoduchý. Väčšina odborníkov odporúčala nízkotučnú stravu s vysokým obsahom zeleniny a ovocia. Posledné výskumy však ukazujú, že to nemusí byť celkom pravda. Princíp nízkotučnej stravy vychádzal z jednoduchej rovnice. Lekári a vedci zistili, že za väčšinu degeneratívnych zmien v organizme je zodpovedný tuk ako taký. Usádzal sa v cievach, kde spôsoboval infarkty a mŕtvice, spôsoboval obezitu a tá zas často viedla k ďalším ochoreniam (cukrovka a podobne). Riešenie bolo jednoduché. Ak obmedzíme tuk, ľudia zoštíhlejú a problémy zmiznú.
Teoreticky.
Prakticky však nastal presný opak. S boomom "nízkotučných" či "light" výrobkov prišiel aj boom obezity. Aby výrobcovia potravín obmedzili tuky, museli niečím nahradiť chýbajúcu hmotu. Siahli po sacharidoch. V konečnom súčte bol "nízkotučný" produkt rovnako a niekedy ešte viac kalorický ako jeho predchodca. Navyše, mnohí ľudia považovali značku "light" za signál do jedla (ako na to upozorňovali dietológovia ešte v 90.-tych rokoch) a dali si ešte viac ako predtým. Obezita sa stala celospoločenským problémom a prudko sa zvýšil aj počet ľudí trpiacich degeneratívnymi ochoreniami mozgu.
Vedci, ktorí sa zaoberali dlhovekosťou, začali hľadať spoločné menovatele u ľudí, ktorí sa v plnom zdraví dožili seniorského veku. Zistili, že kľúčom bude zrejme ich jedálny lístok. Hoci sa líšil v druhoch jedla podľa lokality, v mnohých našli spoločný menovateľ. Nie nízky obsah tukov, ale cukrov - hlavne jednoduchých - a relatívne malé množstvo toho základného. Chleba. Konkrétne lepku ako takého.
O lepku sa už popísalo veľa. No zdá sa, že je zodpovedný za viac ako len celiakiu (ktorá má tiež zlaté obdobie). Za degeneratívne ochorenia mozgu. U pacientov s už existujúcou stareckou demenciou a Alzheimerovou chorobou sa po obmedzení príjmu lepku môže výrazne zlepšiť stav ich mysle. Samozrejme, nie je to zaručené. Lepok v tele (najmä u starších ľudí) funguje ako brzda, ktorá bráni mozgovým neurónom vo výžive. No a bez výživy prestávajú pracovať. Jeho obmedzenie môže - ale nie nutne - zlepšiť výživu mozgu a tým aj jeho funkciu.
Len nedávno prišli vedci s ešte väčšou bombou. Okrem obmedzenia lepku je potrebné urobiť aj niekoľko ďalších zmien v jedálnom lístku. Väčšina ľudí dnes jedáva až priveľké množstvo sacharidov, oveľa viac, ako ľudské telo potrebuje, na úkor zdravých tukov. Rovnica "málo tukov=zdravie" totiž neplatí. (pozor, druhá polovica rovnice - "veľa zeleniny a ovocia=zdravie" ostáva v platnosti!) Telo tuky potrebuje. Nie však "junk" tuky z prepáleného oleja na hranolčekoch a z tatárskej omáčky. Pokladom sú ušľachtilé tuky - prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách a mäse.
Spomedzi všetkých rastlinných tukov vyniká kokosový olej. Skúmanie jeho účinkov ešte neskončilo, no zdá sa, že má schopnosť zvrátiť degeneratívne zmeny mozgu. Už príjem dvoch lyžičiek kokosového oleja denne dokáže za pár týždňov dramaticky zlepšiť priestorovú orientáciu, rozjasniť spomienky a uľaviť od úzkosti z neznámeho. Opakujem - presné účinky sú stále v štádiu skúmania a zatiaľ nie je isté, či jeho zázračná moc bude fungovať u každého. No zdá sa, že sa jedná o niečo, čo by stálo za to vyskúšať.
Tisícky ľudí na Slovensku míňajú ročne tísícky euro na lieky proti degeneratívnym ochoreniam mozgu. Farmaceutický priemysel míňa milióny na vývoj liečiv, ktoré by Alzheimera a stareckú demenciu porazili nadobro, no zatiaľ neúspešne. Dokážu ich maximálne spomaliť. Jedna dóza kokosového oleja stojí len pár euro. Dve lyžičky denne rozhodne nikomu neublížia. Možno tam, kde si moderná medicína nevie rady, celkom postačí, keď sa obrátime na prírodu a jej lieky.
