Ani štipku pochybnosti by som necítila pri mene bývalého ministra vnútra, súčasného poslanca za opozičný Smer Roberta Kaliňáka. Veď nielen ja si pamätám ako v januári tohto roku vysvetľoval, prečo sa výbušnina, ktorú slovenskí policajti mienili použiť iba na výcvik na popradskom letisku, dostala až do írskeho Dublinu. Na tlačovke minister Kaliňák farbisto vysvetľoval novinárom, že sa tak stalo nie pre chybu slovenských policajtov, respektíve neschopnosť ich nadriadených, ale kvôli neschopnosti služobných psov do dôsledku pochopiť vážnosť výcviku s funkčnou výbušninou.
„Pes nie je stroj. A nemá iba plus a mínus. A jeho hlavnou motiváciou nájsť výbušninu je odmena. Nie pocit, že našiel výbušninu“, vysvetľoval na patričnej kynologickej úrovni Kaliňák.
A darmo som medzi menami vo finále ankety hľadala aj meno poslanca za SNS Rafaela Rafaja. Ten sa do kapitoly slovenského politického humoru zapísal v minulosti už viackrát. Neprekonateľne zábavná bola jeho dávnejšia etuda falšovania podpisu jeho straníckeho šéfa Jána Slotu do parlamentnej prezenčnej listiny. Nedávno opäť presvedčil, že do podobnej ankety spolu so svojím straníckym šéfom patrí. Obhajoval totiž to, že Slota zablahoželal staronovému bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi k víťazstvu v nedávnych prezidentských voľbách. Slota tak urobil napriek tomu /alebo práve preto?/ že Lukašenkova polícia tvrdo zasiahla voči protestujúcemu davu v uliciach Minska.. Surovo zbila aj šesť Lukašenskových protikandidátov, jedného dokonca do bezvedomia. Sedemnásť bieloruských Lukašenkových oponentov čelí obžalobe kvôli iniciovaniu protivládnych protestov a hrozí im až 15-ročné väzenie.
Rafaj ale na tom nevidí nič zlé. Podľa neho Slotovi neostávalo nič iné, len Lukašenkovi zablahoželať: „Je to hlava slovanského štátu a nie je dôvod prečo nie,“ odvetil na otázku denníka Sme.
A medzi menami v ankete Nového času prekvapujúco nenájdete ani meno bývalého ministra Štefan Harabina, súčasného predsedu Najvyššieho súdu. Veď to nie je ani tak dávno, čo ako minister v parlamente povedal nezabudnuteľnú vetu vtedajšiemu poslancovi opozície Danielovi Lipšicovi: „Pôjdeš do basy, ty hajzel“.
Dobrodružný výlet na rozdiel od Lukašenka Harabin len sľuboval. A v súčasnosti už svojich politických súperov do väzenia neposiela, postačuje mu vytváranie ich psychologického profilu. Pre agentúru SITA vyčerpávajúco analyzoval motívy konania súčasnej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a pravosť jej vierovyznania. Podľa neho Žitňanskej činy sú motivované osobnou pomstou.
"Ako inak mám vnímať, že pani Žitňanská dokonca prikázala zrušiť z auly budovy ministerstva spravodlivosti vianočný stromček, ktorý bol zakúpený za mojej éry. Takže ako kresťanka neuznáva ani vianočný stromček," povedal.
Minimálne rovnako prekvapujúco sa v ankete nenachádza ani meno generálneho prokurátora Dobroslav Trnku, hoci to bol práve Trnka, ktorý počas tohto roku bodoval hneď niekoľko ráz. Novinárke denníka Sme otcovsky poradil: „Pošlite pána Kordu. Netraste sa tu jak oné, žížala malá“.
V otcovských radách pokračoval. Čitateľom denníka Pravda zase nezištne radil, ktoré noviny nemajú čítať: „Ušetríte si čas a dožijete sa dlhšieho veku. Dobrá káva ráno, pohrabanie záhradky, vyvenčenie psa, pobozkanie babky je stále niečo lepšie, než čítať niektoré médiá. Dokonca sa vám upraví aj tlak."
Podobnými radami zahrnul aj čitateľa, ktorý sa ho spýtal na nahrávku, na ktorej počuť hlas nápadne pripomínajúci hlas Roberta Fica, ako opisuje spôsob zháňania čiernych peňazí pre Smer: „Musíte sa začať riadiť vlastným rozumom. Venujte sa radšej činnostiam, ktoré budú pre vás oddychové a príjemné. Zbytočne sa nechávate zahlcovať informáciami, ktoré sú zavádzajúce a vlastne sa stávate účastníkmi vymývania mozgov.“
A márne by ste hľadali v ankete aj poslanca za stranu Smer Braňa Ondruša, ktorý na konferencii, organizovanej predstaviteľmi strany Smer na konci minulého roka takto spresnil, koho mal on a jeho blízki spolupracovníci na mysli: „Inak my sme nemysleli Maďarov, ale Cigánov a buzerantov."
Na moje veľké prekvapenie v ankete nefiguruje dokonca ani meno bývalej ministerky práce sociálnych veci a rodiny Viery Tomanovej, ktorá by podľa všetkého svojho kolegu Braňa Ondruša do podobnej ankety nominovala. Nedávno totiž pri televíznej debate s Júliusom Brocko, poslancom z radov KDH, použila aj tento veľavravný argument: „Viete, to môžete hovoriť pánovi Braňovi Ondrušovi, keď sem príde, ale nemôžete to povedať mne. Ja ten systém sociálneho poistenia ovládam.“
Viera Tomanová inak už dávnejšie presvedčila slovenskú verejnosť, že naozaj cíti sociálne. Stačí si len spomenúť, ako si ako ministerka nechala do Lisabonu poslať prázdnu limuzínu so šoférom, hoci sama sa na služobnú cestu do Portugalska dopravila lietadlom.
A chýba mi pravdaže aj motorkár a bývalý minister financií Ján Počiatek, ktorý zase na výlet do Monaka počas svojho ministrovania použil jachtu finančnej skupiny J&T. Tvrdil neskôr novinárom, že sa s finančníkmi rozprával len o počasí a o veľkej cene Monaka, hoci kto ju vyhral, to netušil. Zrejme bližšie spoznanie top manažérov J&T v ňom zanechalo komplexy a možno dokonca až traumu. Nedávno totiž vysvitlo, že sa počas ministrovania stihol nielen chodiť na zasadnutia vlády, ale aj školiť sa za top manažéra. Ministerstvo na takéto školenie, na ktoré chodil najmä Počiatek, minulo 134-tisíc eur, čo je viac než štyri milióny korún.
Zato sa medzi finalistami ankety o najhlúpejšiu celebritu v denníku Nový čas objavilo meno vysokoškolskej profesorky sociológie, súčasnej premiérky Ivety Radičovej, ktorá absolvovala post-doktorandské štúdium na Oxfordskej univerzite. Ako hosťujúca profesorka pôsobila na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku. Zároveň bola expertkou Európskej komisie pre sociálnu politiku. Redakcia takto vysvetľuje, prečo sa premiérka Radičová v podobnej ankete objavila: „Asi si od volieb nestihla prečítať pracovnú náplň premiérky, keď chce riešiť všetky spory v tejto krajine od PKO cez stratené psy až po sledovanosť Adela show.“
Je síce pravda, že predchádzajúci premiér Robert Fico a jeho pracovná náplň zanechali v slovenskej verejnosti nezmazateľnú stopu. Obzvlášť zaujímavý bol vzťah Fica k médiám. Keď ho reportéri odfotografovali, ako sa jedno ráno korčuľoval so svojou spolupracovníčkou, vtedajší premiér okamžite konal, ako sa na správneho muža patrí. Uverejnil svoje stanovisko cez platenú službu štátnej tlačovej agentúry TASR. Medziiným v ňom uviedol: „Je smiešne a nechutné, ak sa novinári s cieľom získať fotografiu predsedu vlády SR, korčuľujúceho sa na verejnom priestore a pred nikým sa neskrývajúceho, plazia v mokrej tráve ako slizké hady.“
Spravodlivý hnev voči médiám prehlboval. Po návšteve Vietnamu v októbri 2008 pred novinármi nebojácne komentoval článok v denníku Pravda: „Atakujete vládu hulvátskym, idiotským spôsobom. Vo Vietname sú všetci. My sme tam zase prišli poslední. A idiot napíše, že idem robiť kšeft pre J&T."
Pád totalitného režimu si Fico poriadne ani nevšimol a vôbec sa tým netajil. O Nežnej revolúcii a Novembri 89 pre týždenník Domino Fórum v roku 2000 povedal: „Nevnímal som ho nejako detailne. Získal som prácu a venoval som sa jej. ... Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom.“
A celkom iste by premiérka mala čerpať aj náplne práce predošlého premiéra v rámci zahraničnej politiky. Napríklad vo februári 2007 sa Fico stretol s líbyjským vodcom Muamarom Kaddáfím. Podebatovali spolu podľa informácií z médií asi pol hodiny. Fico po stretnutí odmietol novinárom povedať, o čom s Kaddáfím hovoril.
Veru tak, náplň práce súčasnej premiérky kde na prvom mieste je boj s korupciou a dosiahnutie vyššej vymáhateľnosti práva, za tou takpovediac „ficovskou“ značne pokrivkáva. Veď kam sa starostlivosť o bratislavské PKO či vyhodených psov hrabe na čoraz ostrejší boj medzi šéfom slovenskej vlády s novinármi, či na medzištátne rokovanie so známym líbyjským vodcom?
Nuž veru – vox populi, vox dei. Redakcii Nového času už neostáva iné, len požiadať svojich čitateľov, aby vypracovali premiérke tú najsprávnejšiu náplň práce. A bolo by veľkorysé, keby ľudom vypracovanú náplň práce redakcia poskytla aj nám, pracovníkom úradu vlády, aby sme sa pokúsili zapracovať postrehy čitateľov do premiérkinho programu. Veď naozaj, starať sa o to, aby sa protiprávne nezbúrala nejaká budova v hlavnom meste, alebo o to, aby sa zlepšila vymáhateľnosť práva na Slovensku, to naozaj nie je bohviečo.
