Od vzniku katolicizmu tomu však tak nebolo, keď pápež Roderigo Borgia Alexander VI. /1498-1503/, pochádzajúci z rímskej šľachtickej rodiny, bol predovšetkým známy hýrivým spôsobom života a nespočetným množstvom manželiek a mileniek. Za ním nezaostávala ani jeho sestra Lucrezia.
Keby si veriaci mysleli, že duchovenstvo celibát dodržuje, bol by na omyle. To iba pred svojimi ovečkami a Vatikánom hrajú amatérske divadlo. Veriaci o tom tiež vedia svoje, lenže duchovný je pre nich neomylný podobne, ako prijatá dogma I. vatikánskym koncilom /1869-70/ zvolaná Piom IX. Podľa tejto je pápež neomylný v prípadoch, kedy učí "ex cathedra" celú cirkev o veciach viery a mravov...
O zvrátenosti cirkevných dogiem a nedodržiavaní celibátu svedčí aj moja osobná skúsenosť s istou klientkou, ktorá sa cítila byť obmedzovaná vo svojich právach tým, že jej manžel, v spoločnosti ktorého robila účtovnícke práce a mala podpisový vzor, čím mohla ľubovoľne disponovať s firemnými peniazmi, naraz túto vymoženosť zo dňa na deň stratila.
Zverila sa, že pred uzavretím manželstva podpísali manželskú zmluvu vo vedci budúceho nadobudnutého majetku, do ktorej sa však nazahrnul majetok, ktorý by sa bol nadobudol počas manželstva podnikaním jednej alebo druhej strany. Počas relatívne krátkeho času postavili poschodový rodinný dom a celkom slušne ho zariadili. Nedávno jej však manžel znemožnil viesť účtovníctvo a zároveň zrušil podpisový vzor, tak na podnikateľskom, ako aj na sporožírovom účte a tak dostáva iba peniaze na vedenie domácnosti. Príčinu videla v tom, že jej manžel sa dal dokopy s ďalším podnikateľom, od ktorého sa nechal ovplyvňovať. Po mojej otázke, či sa nechce nechať rozviesť, odvetila, že nie, veď predsa s manželom žijú sexuálne, nadobudla s ním pekný majetok a v dedine na východnom Slovensku, kde žije, je vážená ako manželka úspešného podnikateľa. Zároveň nezabudla pripomenúť, že ako osoba veriaca má aj v kostole vyárendované svoje miesto medzi dedinskou "smotánkou" a že pravidelne chodí na spoveď. Práve zdôrazňovanie kresťanského cítenia ma viedlo k otázke, či náhodou náboženstvo nemá niečo spoločného s jej problémami. A malo... S miestnym mladým farárom totiž už nejaký čas udržiavala tie najintímnejšie vzťahy, ktoré môžu byť medzi mužom a ženou.
Všetko sa malo začať po jednej spovedi, keď jej farár jednoznačne dal najavo svoj sexuálny záujem o ňu. Pretože sympatie boli obojstranné, a navyše ju dráždilo pomyslenie, že sa bude milovať s mužom, ktorý musí dodržiavať celibát, v jednu noc, keď bol manžel obchodne vzdialený z domu, boží sluha ju navštívil a štyrikrát oblažil. Potom sa to už stalo pravidlom, a ona o to častejšie navštevovala boží chrám, kde bol síce jej milenec v sutane, ale ona ho v predstave videla takého ako vo svojej spálni... Najväčší problém predstavovala pre ňu obava, čo sa stane, keď od neho ostane v druhom stave. Napriek tomu, že pán farár- ktorý z kancľa kázal, že nezosmilníš s manželkou blížneho jej dal prísľub, že v akom prípade vystúpi z cirkvi a prihlási sa k otcovstvu. Panej sa to nepáčilo, lebo u neho nebol predpoklad takej ekonomickej prosperity, ako u vlastného manžela, ktorý vraj o tom vzťahu nevedel. Skutočnosť bola však iná a manžel konal zatiaľ iba spôsobom už predtým uvedeným.
Pýtam sa, či umele, cirkevnou dogmou nariadené príkazy, sú v skutočnosti účinné a nenútia duchovenstvo k činom, ktorú cirkev diskredituje, čím nepretržite stráca počet ovečiek, z ktorých Vatikán neskutočne bohatne?
