Boh, ktorý prichádza do nášho sveta ako človek

Mojžiš zažil pri pasení oviec v madiánskom kraji nevšedný zážitok. V horiacom kríku sa mu zjavil Boh, predstavil sa mu menom a ujal sa utláčaného židovského národa, ktorému sľubuje vyslobodenie a vyvedenie do krajiny ich predkov.

Možno povedať, že Boh týmto činom veľmi viditeľne vstupuje do nášho sveta. Nie je Bohom, ktorý je kdesi “ďaleko a vysoko“ a ktorého nezaujíma osud ľudí tu “dolu“. Naopak, nielenže ho osud sveta, ktorý stvoril a ľudí v ňom žijúcich zaujíma, ale sám slobodne začína iniciatívu, ktorú možno pokojne nazvať prevratnou. Boh sa zjavuje ako milujúci svoje stvorenie a tento jeho postoj lásky je jeho prvoradým postojom.
Zaujímavé však je aj to, ako reaguje Mojžiš. Zakrýva si tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A stojí pred Bohom úplne bosý, na znak úcty a pokory a takisto pravdy, že človek je Božím stvorením. Podľa starozákonnej predstavy sa totiž slabý a hriešny človek nemohol osobne stretnúť so svätým Bohom. Mojžiš sa však stáva pre židovský národ prostredníkom medzi ním a Bohom. A ešte mnohokrát sa ocitne v podobnej situácii, ako v madiánskej púšti.
Pre Mojžiša však, aj napriek Božej blízkosti, ktorú zažíval, vždy ostáva Boh veľkým tajomstvom, najväčšou autoritou, Pánom, Stvoriteľom a Pôvodcom života.

Pri slávení Vianoc sa stávame svedkami podobnej udalosti, akú zažil Mojžiš. Pripomíname si totiž skutočnosť, že sa Boh rozhodol vstúpiť do nášho sveta (hoci v ňom bol, je a bude prítomný vždy) celkom osobitným spôsobom – prichádza na svet ako počatý a narodený, malý a bezbranný človek. Je to niečo úplne nečakané. Zvrchovaný Pán celého sveta, ktorým Boh nepochybne je, má moc urobiť čokoľvek a spôsobom akým len chce. Ale on sa rozhodne, že sa on sám stane človekom, on sám sa stane nielen pôvodcom záchrany, ale aj jej vykonávateľom. On sám sa rozhodne znížiť sa k nám ľuďom a vziať na seba podobu stvorenia, ba čo viac, on sa naozaj stal pravým človekom, teda možno povedať, že Stvoriteľ sa stal stvorením. Urobil to preto, aby ľudstvo vykúpil a zachránil. A to je konanie, ktoré je šokujúce. Konanie, ktoré nemôže nechať chladným nikoho. Od tejto chvíle dostáva vzťah Boha a človeka celkom nový rozmer.

Prečo to urobil? Čo ho k tomu viedlo? A čo táto skutočnosť prináša pre nás? Prečo sa Pôvodca života rozhodol narodiť sa jednému zo svojich stvorení? Prečo sa Stvoriteľ stal stvorením? Na tieto ťažké otázky existuje veľmi jednoduchá odpoveď: urobil to pre človeka z lásky. Táto odpoveď je taká jednoduchá, až mnohým znie ako fráza. Je však pravdivá.

Skutočnosť, že Boh sa priblížil a zostúpil k človeku tak blízko, že sa stal jedným z nás, má, paradoxne, aj niekoľko rizík. Spočívajú predovšetkým v tom, že človek si vďaka zostúpeniu Boha do nášho sveta začne namýšľať, že sa stal Bohu rovným. Práve o tom bolo pokúšanie Zlého na hriech prvých ľudí: Budete ako Boh! Boh sa slobodne rozhodol stať sa nielen Tvorcom nášho sveta, ale aj jeho “účastníkom“ podobný nám vo všetkom okrem hriechu. Boh riskuje, že pre mnohých ľudí prestane byť Zvrchovaným Pánom a Pôvodcom sveta a stane sa len jedným z mnohých “účinkujúcich“ v našom svete. A to najväčšie riziko pre nás veriacich.

Mnoho ľudí dneška žije tak, akoby Boh neexistoval. Žijú teda svoj život bez Boha. My veriaci sa zase ocitáme v riziku, že Boh pre nás prestane byť Pôvodcom sveta i nás samých, prestane byť pre nás normou, či autoritou. Takýto “veriaci“ budú síce tvrdiť, že v Boha veria, dokonca si to aj budú úprimne myslieť, ale v skutočnosti už nebudú veriť v Boha, ktorý je Boh, teda Pôvodca a Pán všetkého, aj ich života. Oba tieto spôsoby života, aj život akoby Boh nebol, aj viera v Boha, ktorý už nie je Pánom, vedú v skutočnosti k tomu istému: k životu bez Boha.
A život bez Boha, ktorý už nie je normou a autoritou vedie k tomu, že človek sám chce byť normou a autoritou sveta. Mnoho skutočností nasvedčuje tomu, že takto už začíname žiť. Už nie Boh, ktorý je absolútne Dobro, ale človek určuje čo je dobré a čo zlé. A pomaly, ale isto, takýto postoj prináša do nášho sveta chaos. Morálny chaos a rozvrat.

Je to preto, lebo sme, v Bohu, ktorý k nám znížil, prestali vidieť Pána. Počíname si celkom ináč, ako Mojžiš, pre ktorého vždy Boh ostal Bohom. Počas Vianočných sviatkov máme možnosť uvedomiť si to a posilniť našu vieru, že v betlehemských jasliach leží všemohúci Boh, napriek tomu, že vyzerá ako malé a bezmocné dieťa. Objaviť v sebe túto vieru, je pre náš svet jedinou nádejou.

Prajem Vám všetkým, aby sme ju našli a žili podľa nej.