Kde sú tvoje hranice, sloboda?

Láska, sloboda a rozmanitosť (taký krásny názov táto strana nesie) za svoj cieľ pokladá legalizáciu pohlavného styku medzi deťmi a dospelými. Jej predstavitelia sú presvedčení, že práve existencia zákazu robí sex pre deti príťažlivý a spoločnosť ubezpečujú, že samozrejmosťou bude obojstranná dobrovoľnosť takéhoto pohlavného styku. To sme si vydýchli...Táto iniciatíva, akokoľvek je zvrhlá, nie je prekvapivá. Je len dôsledkom prístupu k slobode, ktorý sme si zvykli v posledných rokoch uplatňovať. Nikto nepochybuje o existencii kultúrneho napätia (nielen) v západnej spoločnosti, ktoré reprezentujú postoje označované ako konzervativizmus a liberalizmus. Konzervativizmus si kladie za cieľ chrániť (konzervovať) a ponúkať postoje, ktoré dejiny a minulosť preverili ako hodnotné a osožné pre spoločnosť. Liberalizmus sa hlási k osobnej slobode jednotlivca ako k najvyššej hodnote. Tu však niečo nesedí. Sloboda je nepochybne významnou hodnotou, a teda nielen liberalizmus, ale aj konzervativizmus sa k nej hlási. Kde teda nastáva rozpor?Napätie, tak okato viditeľné, pramení z prístupu k slobode. Liberalizmus vidí slobodu jednotlivca ako takmer neobmedzenú. Iste, ani najväčší liberál by nesúhlasil s uplatnením slobody v smere: nepáčiš sa mi, tak som sa slobodne rozhodol, že ťa zbavím života... Teda hranice existujú, osobná sloboda nie je úplnou svojvôľou, problémom tak zostáva „len“ určiť, kde presne sú. Liberalizmus hľadá odpoveď v spoločenskom konsenze, teda platiť bude to, na čom sa spoločnosť dohodne. Je to veľmi nebezpečný prístup, pretože jeho výsledkom je ohromný relativizmus. Dobro už nemusí byť dobrom a zlo zlom, pretože všetko závisí od osobného postoja jednotlivého človeka a najmä od toho, ako problém vidí väčšina spoločnosti. Podľa tohto postoja pedofília ostane zvrátenosťou len vtedy, ak ju tak bude vnímať väčšina spoločnosti. Nezdá sa vám to nebezpečné?Konzervativizmus hovorí, že to čo je dobré a čo zlé (čo je hodnotou a čo nie), nemôže závisieť len na chvíľkovom názore väčšiny. Hovorí, že dobro a zlo sú raz a navždy objektívne dané autoritou, ktorá človeka presahuje, že v každom človeku je prítomný prirodzený zákon, ktorý by človek mal rešpektovať.Zdá sa, že hľadanie správneho postoja si vyžiada množstvo úsilia, zrejme aj veľa zakopnutí a omylov. Ostáva nám len dúfať, že táto náročná cesta, ktorá nás čaká, nebude márna a privedie nás k pravde. Či k Pravde?