Najprv eufória
Pred domácim zápasom zo Slovinskom sa nepísalo o ničom inom, než o tom, že minimálne bod za remízu máme takmer istý. Zdalo sa, že nám spadne takmer sám od seba. Podarilo sa mi v ten deň na Tehelnom poli byť. Fantastická atmosféra, očakávania vybičované na maximum a prípravy na oslavy postupu naplno rozbehnuté. V ten večer to nevyšlo. Z eufórie sa stalo sklamanie a nedôvera, že mužstvo zápas v Poľsku zvládne. Zápas so Slovinskom bol pritom prvým (a jediným!) v celej kvalifikácii, ktorý reprezentácia nezvládla. Slovinci boli lepší a dokázali zahrať v momente, keď vyhrať museli.
Chorzovský chlad
Pred zápasom v Poľsku som vnímal skôr zdržanlivosť. Eufória zmizla a vytrácala sa aj dôvera fanúšikov. Len pár dní po vlne eufórie, kedy Slovač očakávala postupovú definitívu na Tehelnom poli zavládol nielen na juhu Poľska, ale aj v duši Slováka chlad.
Len šťastie a náhoda?
Zápas s Poľskom bol na infarkt. Po krásnom vlastencovi v sieti Dudeka sa druhý polčas hral takmer výlučne pred našou šestnástkou. Mohli sme dostať celú hrsť gólov. Ale nedostali sme ani jediný a futbalová reprezentácia sa po prvýkrát prebojovala na veľký záverečný turnaj. Reakcie internetových (zväčša anonymných) analytikov? Len reči o náhode a šťastí. A ešte kopec slov o tom, akú hanbu si reprezentácia urobí v Južnej Afrike.
Fakty
Počas celej kvalifikácie reprezentácia skutočne nezvládla skutočne len jediný zápas - domáci so Slovinskom.
V súbojoch s favoritmi skupiny sme obstáli výnimočne: Čechom sme zobrali 4 body a pustili len jediný a od Poliakov sme zobrali všetkých 6 (s veľkou dávkou šťastia, ale to snáď k športu patrí, nie?).
Ako jediné mužstvo sme dokázali vyhrať v Severnom Írsku.
Prehrali sme s jediným mužstvom - Slovinskom (dokonca oba zápasy). Napriek strate 6 bodov sme v konečnom zúčtovaní mali ešte o dva body viac než Slovinci. To znamená, že z ôsmych zostávajúcich zápasov (vlastne šiestich!!!, pretože San Marino jednoducho bola povinná jazda) sme dokázali nahrať o osem bodov viac než Slovinci - a to proti Čechom, Poliakom a Severným Írom. Takže naozaj len šťastie a náhoda?
Z postupu našich reprezentantov sa veľmi teším, prajem im to a blahoželám im. Myslím, že aj keby nepostúpili na Majstrovstvá sveta, zaslúžili by si od fanúšikov poďakovanie za práve ukončenú kvalifikáciu. Ako prvý samozrejme tréner Weiss. Úprimne ma mrzí, že viac než slová vďaky počuť slová o náhode a šťastí a ešte siahodlhé diskusie o miere emócií komentátora.
