Keď nemecký kancelár Friedrich Merz 17. júna vyhlásil, že „Izrael robí špinavú prácu za nás všetkých. […] Tento mullahovský režim priniesol svetu smrť a skazu“, vyslovil zásadnú pravdu, ktorú už nemožno ignorovať. Jeho uznanie, že teokratický režim Iránu „priniesol svetu smrť a skazu“, neodráža regionálnu zaujatosť, ale jednoznačnosť hrozieb, ktorým čelí celý slobodný svet.
Konflikt na Blízkom východe nie je len vzdialený regionálny spor. Radikálny islamistický režim v Iráne výslovne odmieta demokratické princípy, náboženskú toleranciu a individuálne slobody. Iránska islamská republika systematicky vybudovala sieť teroristických zástupcov v kombinácii s medzikontinentálnymi raketami schopnými zasiahnuť európske mestá. Od sofistikovaného arzenálu Hizballáhu, cez tunelové siete Hamasu, po námorné útoky Húsiov a (polo-)spiace teroristické bunky po celom svete – to všetko ohrozuje svetový mier. Iránske snahy o získanie jadrových zbraní a balistických rakiet nie sú obrannými opatreniami, ale nástrojmi zastrašovania, ktorých cieľom je prinútiť európske vlády k podriadenosti. Režim vníma Európu ako legitímny cieľ budúceho podmanenia, čo spôsobuje existenčnú hrozbu presahujúcu hranice Blízkeho východu.
História nám dala jasné lekcie o potrebe čeliť ideologicky motivovaným agresorom. Skutočná deeskalácia a trvalý mier sa len zriedka dosahujú ústupkami pred narastajúcimi hrozbami. Namiesto toho sa pevný odpor voči agresii často ukazuje ako nevyhnutná podmienka stability. Európa sa túto bolestivú lekciu naučila v 30. rokoch 20. storočia a podobná dynamika platí aj dnes, keď čelíme expanzívnej ideológii Iránu.
Snahy Izraela a Spojených štátov výrazne narušili iránsky jadrový harmonogram a program balistických rakiet. To zásadne prispelo k celosvetovej bezpečnosti a zachovaniu slobodného sveta. Iránske neúspechy poskytujú západnému svetu čas na posilnenie vlastnej obrany a prehodnotenie strategických priorít.
Cesta vpred si vyžaduje odvahu jasne pomenovať nepriateľov. Radikálne islamistické hnutia vedené teokratickým režimom v Iráne predstavujú globálnu hrozbu, ktorá si vyžaduje rovnaké odhodlanie, aké preukázali predchádzajúce generácie proti fašistickému a komunistickému totalitarizmu. Nejde o náboženské predsudky, ale o čelenie konkrétnej politickej ideológii, ktorá sa snaží zničiť demokratické spoločnosti.
Stabilný Blízky východ, schopný prechodu od konfrontácie ku spolupráci, nie je len regionálnou ambíciou, ale strategickou nevyhnutnosťou pre slobodný svet. Podpora snáh o zabránenie jadrovému vyzbrojeniu Iránu, obmedzenie jeho raketového programu a oslabenie siete zástupcov priamo súvisí s európskymi bezpečnostnými záujmami, hospodárskou stabilitou a základnými hodnotami.
Boj sa zďaleka neskončil. Irán sa bude snažiť znovu vybudovať svoje kapacity a pokračovať v destabilizačných aktivitách. Dokonca aj oslabené skupiny ako Hamas naďalej uprednostňujú deštruktívne ciele pred blahom Palestínčanov, zadržiavajú rukojemníkov a udržiavajú Gazu ako bojisko. Utrpenie Gázanov aj Izraelčanov by sa mohlo okamžite skončiť, keby Hamas prepustil zajatcov, zložil zbrane a ukončil vojnu, ktorú začal.
Pre Európu znamená zachovanie morálneho kompasu Schopnosť rozlišovať medzi skutočnými partnermi a spoločnými nepriateľmi. Dialóg a spolupráca zostávajú kľúčové s demokratickými spojencami, ako je Izrael, pričom je nevyhnutné zaujať pevný a konzistentný postoj voči džihádistickým islamistickým aktérom, ktorí ohrozujú mier. Európa musí prijať politiky, ktoré posilňujú priateľov a strategicky čelia protivníkom. Tento prístup ponúka najnádejnejšiu cestu k trvalo udržateľnému mieru a bezpečnosti v regióne, ktorý je kľúčový pre budúcnosť Európy.
