S pribúdajúcou zimou sa opäť blíži starobylý sviatok, ktorý prináša teplo do židovských domov po celom svete. Tento rok pripadá Chanuka na obdobie krátko pred Vianocami (14. – 22. decembra) a prináša podobné posolstvo nádeje a odolnosti a je symbolom trvalej sily svetla víťaziaceho nad tmou.
Chanuka, Sviatok svetiel, je časom rodinných a komunitných stretnutí spojených so zapaľovaním chanukie. Keď počas ôsmich po sebe nasledujúcich nocí pribúdajú sviečky, nepripomínajú len historickú udalosť, ale slúžia aj ako svetlo, ktoré nás vedie v dnešných dňoch.
Po tisíce rokov niesli tieto plamene posolstvo, že židovský národ dokáže prekonať hrozby voči svojej existencii vďaka solidarite, odhodlaniu, tvorivosti a predovšetkým vďaka optimizmu.
Silná historická symbolika Chanuky pochádza z prelomu 2. storočia pred n. l., keď celý región vrátane Judey ovládala mocná grécko-sýrska ríša. Malý, ale odhodlaný židovský národ vedený Makabejcami povstal proti tejto veľmoci, oslobodil krajinu Izrael a obnovil nezávislé židovské kráľovstvo.
Chanuka tak pripomína úžasné víťazstvo malej skupiny nad silnejšiou prevahou. Je dôkazom sily spravodlivého presvedčenia a neochoty ľudského ducha vzdať sa slobody či zriecť sa svojej identity.
Túto odolnosť vyjadruje aj „Maoz Cur“, jedna z tradičných piesní spievaných pri zapaľovaní sviec. Jej verše pripomínajú dlhoveký príbeh prežitia židovského národa a spomínajú mocné ríše, ktoré sa ho usilovali zničiť – od faraónovho Egypta cez Babylončanov, Peržanov, Grékov až po Rimanov.
Židovský národ čelil mnohým obrovským hrozbám, no dokázal odolať búrkam dejín – podobne ako malý Dávid obstál v boji proti obrovskému Goliášovi – až do moderného obdobia, keď znovu získal nezávislosť vo svojej pradávnej domovine.
Láska k slobode žije aj dnes v Štáte Izrael, ktorý naďalej prejavuje rovnaké odhodlanie aj tvárou v tvár zdanlivo neprekonateľným prekážkam.
V posledných rokoch toto odhodlanie opäť skúšajú sily globálneho džihádu – od iránskeho režimu a palestínskeho Hamasu po libanonský Hizballáh a jemenských Hútiov – a tiež tí, ktorí sa po celom svete snažia delegitimizovať, oslabiť a napokon zničiť jediný židovský štát.
Nie je preto prekvapením, že dnešné hrozby pripomínajú tie staroveké. Džihádistické hnutia sa totiž usilujú o návrat k archaickým, represívnym a otvorene zlým praktikám, ktoré väčšina ľudstva už dávno zavrhla.
Preto – rovnako ako kedysi – musí byť plameň slobody chránený v Izraeli aj v celom slobodnom svete.
Chanuka je viac než len sviatok; je to dôležité a inšpirujúce posolstvo. Pripomína nám, že žiadna výzva nie je príliš veľká, žiadna ríša príliš mocná a žiadna noc taká temná, aby dokázala uhasiť neochvejné a odvážne svetlo nádeje.
Keď sa tento týždeň zhromaždíme okolo chanukie, načerpajme optimizmus a silu z večného odkazu: svetlo je symbol hodnôt, ktoré máme v srdci a má moc zahnať temnotu a (z)meniť svet k lepšiemu.
