Ešte pár desiatokkrokov a hluk mesta pochová prvé prevýšenie. Konečne :))).
Štrk šuští podmojimi nohami a prehlušuje ho len hlasný spev vtákov. Kľukatá, štrkomvysypaná cestička na mňa vyplazuje svoj esíčkový jazýček.
Po pár minútachsa strácam uprostred stromov. Krkavá skala bude čochvíľa nadohľad. Vždy keď okolo nej idem,naskytne sa mi pohľad na majestátne bralo s osamelými borovicami na svojomvrchu. Priam láka zamyslieť sa nad silou prírody.
Obrázky urputne ukladám do svojej mozgovej kôry a ľutujem, že niesom maliarom. Neskôr by som ich zvečnil.
Pod bralom Krkavej skaly jemiestečko na odpočinok a len o kúsok ďalej studnička s chladnou horskouvodou. Túto ponuku však teraz odmietam :)).
Dnes sa mi ideľahko. Poznám svoj cieľ - Vlkolínec. Vyraziť tak skôr, možno by somdošiel aj do Trlenskej doliny. Ach, tie nádherné lieskovce čo tam rastú :)).
Pridám do kroku a po chvíľočke sa mi naskytá zvláštny pohľad.
Do nerušeného obrazu na nádherný kopecso zeleňou obrastenými skalami, vysokohorskou lúkou ktorej trávička je učesaná krajšie ako na golfovom ihrisku, vstúpila ďalšiapostava. V prvom okamihu som si myslel, že mám vidiny :)). Nie, nezdá sa mito, tá postava je skutočná a blíži sa ku mne. Popri nej pobehujú dvajahavkáči, veľký salašnícky a prťavý pouličný.
Postavičkav zelenom prejavuje svojím výrazom tváre rovnaké pobavenie :)). No čo už,pokecať sa mi nechce a tak sa otáčam a pomaly pokračujem.
Po pár krokoch sapredo mnou znenazdajky objavuje kučeravá ,do krémova sfarbená hlavička ajs chrbátikom. Tk-tk-Cink.
Prekapene sapozerám do papuľky pravej a nefalšovanej ovečky, ktorá si po prvý krátv tomto roku vychutnáva pôžitok čerstvej paše.
Zastavím sa astádo sa pomaličky presúva popri mne. Občas zvihnú svoje hlavičky,aby skontrolovali pozíciu havkáčov a potom pokračujú v hltavomšklbaní čertsvej voňavej trávičky. Aha, táto nemá zvonček a ani tamtá...
Zatváram očia nechávam sa unášať cinkajúcimi zvončekmi.
Tk-tk-ttk-cinktk-tk cink
Slniečko ma pálisvojimi lúčmi aa ja ľutujem, že tu so sebou nemám svoju rodinku,foťák a deku, na ktorej by sme sa rozložili.
Veža vlkolínkehokostola ma už neláka. Zostanem tu a zastavím čas.
Po chvíľke pokojasa mi v hlave začne vynárať otázka. Kde je baran? :)). Bééé. Béééé. Ozývasa akosi veľmi blízko.
Otváram očia sledujem ako salašnícky havkáč mení polohu. Pre ovečky to je znamenie„na tejto lúke zostávame dlhšie". Stádo sa rozlieva po lúke ako mliekopo stole. Hmm, na obed si dám halušky s letnou liptovskou bryndzoua slaninkou. Mňam.
Môj pokoj narušuje "Pavlovov reflex" a muzikanti ukrytí v mojom vnútri spúšťajú pesničku „hudbanemá čo jesť " a tak radšej opúšťam svoje pozorovacio-polihovaciestanovisko a urýchlene spúšťam ďaľšiu časť akcie - presun na raňajky.
Opäť stretávammuža v zelenom , ako si sediac šúľa cigaretku a v hlave mi víriotázka.
„Dobrý deň, môžemsa niečo opýtať?" Postava v zelenom odzravuje a prikyvuje :)).
„Koľko máte týchovečiek?" opatrne vyzvedám.
„Vyše 300, alekeď sa rozlezú, vyzerajú aj na 500".
A aj včeraste boli? nedá mi neopýtať sa.
„Nie, dnes smeprvý deň na paši".
A tak som muzaprial len to najlepšie :)).
„Len aby popršalo a v noci bolo teplo, nech máme čerstvú pašu".
„No dúfam, že a Vám to splní:))" odpovedám, mysliac na voňavú májovú bryndzu, údenú parenicu a syrovékorbáčiky.
