Dosť o tom pochybujem. O transplantáciach aj u nás (bohužiaľ) vládne všeobecné bezvedomie.
Aj rodičia tohto teraz už 8 mesačného chlapčeka boli určite zúfalí apreto pristúpili na krajné riešenie - transplantáciu až 5 orgánov.
Ja poznám ten pocit, keď sa bezmocne pozeráte ako umiera Vaše dieťa. Bezmocne preto, lebo ani pri intenzívnom behaní od detskej k špecialistovi a k ďalšej super odborníčke(ovi) nenájdete riešenie problému a dostáva sa Vám hlavne nepochopenia a nezáujmu.
Áno, asi sme my rodičia často zbytočne vystrašení a vystresovaní ale... . Občas sa potvrdí, že rodičia mali pravdu a u ich drobca sa vyskytnú tie málo známe a donedávna len v knižkách sa vyskytujúce diagnózy.
Dovolím si tvrdiť, že toto dieťatko by na Slovensku nemalo šancu na prežitie.
Nie preto, že by sme nemali šikovných chirurgov, imunológov, nefrológov, gastroenterológov, diétne sestry, fyzioterapeutky, sociálne sestry ... .
Jednoducho u nás nemáme dosť orgánov, ktoré by sme mohli transplantovať. Nemáme ich pre dospelých, nieto ešte pre deti. Osobne poznám ľudí, čo čakajú na svoj orgán už niekoľko rokov.
Keď sa ho (ak vôbec) konečne dočkajú, dožijú sa ďalších prekvapení.
Nedávno mi môj (bohužial teraz už nebohý) kamarát spomínal, ako mu na jednej lekárskej prehliadke poblahoželali k novým transplantovaným pľúcam (po obojstrannej pneumonektómii-úplnom odstránení pľúc) s tým, že tie jeho pôvodné si aspoň "zatiaľ oddýchnu". Priznal sa mi so smiechom, že mu na chvíľku došiel dych. Asi len vďaka tomu tam neprepukol v hurónsky rehot. Narovinu aj mne padla sánka, túto prepytujem "kravinu" vyprodukoval posudkový lekár.
Takže čo sa vlastne deje keď, dáme do tela nový(é) orgán(y).
Musíme sa naučiť klamať a to poriadne :)). A celý čas, sa snažíme oklamať náš veľmi dobre fungujúci imunitný systém. Okrem presvedčenia svojej hlavy za intenzívnej pomoci psychológa, ho klameme hlavne pomocou liekov - imunosupresív.
Prečo?
Lebo nechceme, aby došlo k odvrhu - rejection (odmietnutiu) transplantovaného orgánu. Odvrh je prirodzená imunitná reakciu organizmu na cudzí objekt.
Zjednodušene by sme ju mohli opísať ako reakciu strážneho psa naobjavenie niekoho cudzieho vo vnútri stráženého objektu. Dobrevycvičený pes, v tomto prípade náš imunitný systém, votrelca okamžiteeliminuje. A ak tých cudzích orgánov máme 5, no ďakujem veľmi pekne.
A tak klameme seba aj telo a dúfame, že lieky zaberú, lebo ak nie ...
Prídu teploty, s nimi okamžité vyšetrenia krvi (napr. hladiny creatínu atď) a "Houston, we've had a problem". Máme len pár dní na záchranu, ale začať s ňou musíme okamžite. Hlavne neznervózniť pacienta. Lekári sediaci na konzíliu špekulujú, bádajú, hľadajú a často krát si aj tipujú - veď každé telo a transplantovaný orgán je iný.
Faktom však je, že táto situácia nie je u transplatovaných nejako obzvlášt nezvyčajná. Transplatnovaný sa s odvrhom stretávajú pomerne dosť často. Zároveň však treba poznamenať, že vždy ide o život.
A tak ak chceme zabrániť takejto prirodzenej reakcii organizmu, musíme imunitný systém neustále klamať (znižovať jeho reakčnú schopnosť). To má však nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť odolávať bežným infekciám.
Ak sa Vám zdá, že sa točíme v kruhu, tak máte pravdu. Antibiotiká, hepatoprotektiva, kortikoidy ... .
A preto to moje zdesenie. Nie dosť, že občas nezvládneme ani jeden orgán a oni sa rozhodli pre transplantáciu až 5 orgánov. A nezabudli sa pochváliť, že vraj zvládnu až 7:(((.
Iste, ich 97% úspešnosť ročného potransplatnačného prežitia pri pečeni je úžasná, ale 5 orgánov?
Ja by som dnes s takouto rozsiahlou transplantáciou (ako rodič) nesúhlasil.
Čo však chcem zdôrazniť je, že určite by som súhlasil s odberom orgánov pre iného čakateľa.
Pečeň, pľúca, srdce, kostnú dreň, obličky či pankreas (daľšie orgány) sú dnes schopné zabezpečiť plnohodnotnejší život ľudom, ktorí to skutočne potrebujú.
Poznám deti aj dospelých, čo na tieto orgány čakajú už roky. Hoci stále veria, že sa nájde darca, pomaly umierajú.
A preto Vás prosím, porozmýšlajte nad situáciou, že by Vás niekto oslovil s prosbou o darovanie orgánov. Vďaka nim možete zachrániť (predĺžiť) život dieťatka alebo dospelého až o 10 rokov.
