Boli také rozkošné, že som mal chuť kľaknúť si medzi okukujúce deti a užiť si ich. Hold som mestské dieťa :)). Náš potomok našťastie nezdieľal moje nadšenie. Keď som si už myslel, že ho nič nezaujme, tak sa to stalo.
Otočil sa ku mne s rozžiarenými očkami, naklonil hlavičku a len tak mimochodom zaševelil „a toho malého by sme si domov nevzali?" Ukazujúc na akvárium. Určite tu hladuje, veď je samá kosť. Ja by som mu dal papať.

Radšej by si vraj zobral tohto ...

Ale ako smutne skonštatoval, že ten Veľký (Gigantosaurus) by sa nám do obyvačky nezmestil.
No uznajte nemáme doma poklad? Tento dobromil by do našej domácnosti za domáceho miláčika prijal mäsožravú zubatú príšeru, žijúcu v tlupách.
Uff, ale som si vydýchol, že ich práve nedostať.