To som nemal robiť. Pohľad, ktorý sa mi naskytol ma skoro pripravil o bránicu. Náš veľký opravár stojac na válende, si maloval rôznofarebnými voskovkami na stenu. Pridŕžal si pritom pravítko-improvizovane vyrobené z kusa tvrdého kartónu (na ten mal pôvodne kresliť) - "aby rovno namaloval som NO" ako mi popri dôležitom výraze v tváričke vysvetlil. Pokúšal som sa udusiť v sebe ťažký záchvat smiechu. Nešlo to. Šúlal som sa jedna radosť.
Okamžite som si spomenul na Zuzku – kamošku a na jej rozprávanie. Zuzka je totiž veľmi zvláštna mamička. Má úžasné pochopenie pre svoje deti. Je to taká crazy mamička. Pozorne počúvala svoje deti a vedela ich vylomeniny pochopiť. Po tom čo jej Marek, vyšparchal mega dieru do tehlovej steny a jeho otec chytil „hysterický“ záchvat ho upozornila, že určite mal na to dôvod a intenzívne po ňom pátrala. Dozvedela sa, že to je domček pre pavúčiky. Vidíte aké je to logické vysvetlenie.
Hrdo oznamujem, že sa mi podarilo ovládnuť a spýtal som sa drobca PREČO? Odpoveď bola jasná „vyznačoval som na stene, kde budem opravovať tie praskliny“. Nevinný pohľad a nesmierna radosť, že vie byť užitočný. Snažil som sa mu vysvetliť, že to nie je práve dobrý nápad, že mamička sa bude hnevať a tak zobral lepidlo a kus papiera a prilepil ho na stenu a zakryl tak svoje kresbičky. Musel som ho vypusinkovať. Jednoducho je to šikovný chlap. Spievajúc si slová pesničky „pritiahneme, premažeme, vezmem sklutku, klincek pílku a je to (hotové) zachvílku“. Lepidlo a ceruzky som zabavil a drobec bol odprevadený dobrovoľne nasilu do spálne.
Na vine sú rozprávky kde sa nemlátia kladivami, nenaháňajú sekerami a nehádžu do treniek dynamit alias trinitrotoluén. Na vine je Bob Staviteľ (builder), Pat a Mat, Poštár Pat & priatelia a zdedený talent po dedkovi, čo vie všetko ale fakt všetko opraviť.
Uff, ale som sa z toho dostal. Teraz už len dostať dole tie voskovky. Nevie mi niekto poradiť?
