rekviem za anjela (don´t cry little baby)

Začalo sa to nevinne. Zavolala mi správkyňa, či nemám kľúče, lebo sa im niečo nezdá. Mám, za 20 minút som tam odpovedám.

Odomkol som a pomaly, v pohode som vošiel dnu. „Dobrý deň, doma ste ?“ Na stole rozložené fotografie svojich najbližších, na perách úsmev. Nestihla si zavolať pomoc, odišla náhle a pre nás predčasne, prišiel si pre ňu jej anjel ochranca. Majú vraj veľa roboty v nebi, potrebujú pomôcť zachraňovať tento svet.

Anjel, ktorý sa rozdával až sa rozdal. Vynikajúca mamička, dcéra, krstná mama, priateľka, kamarátka, veľká organizátorka podujatí pre deti aj dospelých, skvelý zabávač, úžasný Človek.

Keď Johnymu - jej synovi auto rozdrvilo kotník, skončila sa navždy jeho sľubná profesionálna krasokorčuliarska kariéra. Bol práve november 1989. Vždy po demonštrácií sme celá tlupa z KVTČM (Klub vedeckotechnickej činnosti mládeže) z Dimitrovky išli na čaj alebo kávu k nim domov. S rozžiarenými očami sme jej opisovali to, čo mohla už neskôr vidieť aj v televízií, ale naživo je naživo.

Keď do Holiday on Ice odišla aj jej dcéra Mary, bola šťastná. Splnil sa jej sen o tom, že jej deti budú šťastné.

Odvtedy sme sa stretávali často. Jej Agátovo-bazové a čojaviem ešte aké čajíky, kávičky, príjemné spomienky ale aj vtipné zážitky z minulosti či prítomnosti nás vždy dobre pozabávali.

S radosťou spomínala na svoje aktivity. Aj na veľmi dobrú spoluprácu so Sovietskou ambasádou, ktorá jej vždy dodávala množstvo detských filmov, ktoré nám potom premietali v Dome ČSSP (Československo-sovietskeho priateľstva). Keď to fungovalo bol som dieťa, ale na obrovskom bielom plátne behali celý deň nádherné kreslené rozprávky a mňa odtiaľ rodičia nevedeli dostať ani obuvákom.

Určite na ňu nezabudnú ani novinári. Bola veľký šibal. Na jednej tlačovke Ústavu pre zdravotnú výchovu na nitrianskom výstavisku, keď už pre nedostatok peňazí nevedela ako ich pohostiť, nakúpila kyslé mlieko a pagáčiky. Naši žurnalisti posilnení burčiakom neodolali, v dobrej nálade sa pozabudli a potom vytvárali rekordy na krátkej trati.

Bola veriaca a celý život verila, že sa jej podarí zlepšiť tento svet. Dnes môžem povedať, že sa jej to podarilo. Svojou dobrotou nakazila iných. Svet okolo nej mal inú pozitívnu rotáciu. Ponadávali sme si na politikov, pochválili sme, pospomínali a povybavovali čo sa dalo.

V jeden vianočný večer som sa začal vážne báť. Nevedel som sa jej už 2 dni dovolať. Je treba poznamenať, že šoférovala dobre, len keď išla za mamou do Bánoviec tak som sa bál, veď viete ako sa jazdí na našich cestách. Mobil nedvíhala a ja som zvažoval, že vyhlásim pátranie, prípadne sadnem do auta a budem ju hľadať.

Okolo jedenástej večer som skúsil, ešte raz. Vďaka Ti Bože, ona to zdvihla. Áno mala nehodu, auto je poškodené ale pojazdné a nikto jej nechcel pomôcť dostať sa z jarku. Stála na kraji cesty niekoľko hodín a všetci sa ponáhľali k štedrovečernému stolu.

Nevzdávala sa verila, že príde jej anjel. Prišiel, vyskočil z auta, overil situáciu a postavil sa s ňou na kraj cesty a zastavoval okolo idúce autá. Za pár sekúnd pri nich stálo 6-7 áut s ochotnými vodičmi. Chlapi chytili auto a do minúty bolo na ceste. Pýtate sa kto to bol? Miroslav Donutil, herec, komediant, roznášač dobrej nálady.

Včera večer som jej išiel zavolať, unlock-ol som mobil v hlave mi už bežalo číslo a ...

Už nebudem mať svoju obligátnu jednu kávičku mesačne a partnera na neskoré nočné rozhovory. Nebude mi mať kto pomôcť ani mi poradiť.

Plačem, lebo mi je smutno, zároveň sa mi chce smiať, lebo som šťastný, že som mal možnosť pobudnúť s ňou a zažiť nádherné chvíle. Ďakujem Vám pani L.