Tento nápad vznikol na úrovni Európskej únie, ktorá ho zapracovala ako jednu z možností do svojich smerníc 89/665/ES a 92/13/ES. ÚVO teda existuje len preto, lebo Slovenská republika musela splniť jednu z mnohých podmienok pristúpenia. Bohužiaľ, Slovensko sa opäť raz vydalo ľahšou a zároveň aj podstatne drahšou cestou.
Miesto nezávislého orgánu so súdnou povahou, ktorého členovia sú vymenúvaní do funkcie a končia svoje pôsobenie vo funkcii za tých istých podmienok ako sudcovia, hlavne pokiaľ ide o orgán príslušný pre ich vymenovanie, ich funkčné obdobie a ich odvolanie, sme si zvolili cestu politických nominantov. Požiadavka na nezávislého predsedu (nepolitického nominanta ) tohto orgánu, ktorý má mať rovnakú odbornú kvalifikáciu ako sudca - osoba s právnickým vzdelaním, je pritom úplne legitímna. Nezávislý orgán spĺňajúci požiadavky vzdelania jeho šéfa by umožnil podávanie prejudiciálnych otázok na Súd EÚ (ESD) a zároveň by zabránil politikom zneužívať jeho politickú nomináciu na spochybňovanie rozhodnutí ÚVO cez politiku. Skončili by vety typu „predseda ÚVO je politický nominant opozície" alebo „ÚVO je opozičné". Politik alebo politická strana, ktorej by ÚVO zrušil súťaž alebo našiel pochybenia v použitom postupe zadávania zákazky, by sa musel(a) jednoznačne vyjadrovať a argumentovať, ako bude riešiť porušenia zákona a nie hľadať lacné výhovorky. Len nezávislý úrad môže účinne riešiť vniknuté problémy s opakovanými porušeniami zákona o verejnom obstarávaní.
Veci by napomohlo aj to, keby zamestnanci ÚVO (predsedovia a členovia komisií pre rozhodovanie o námietkach a členovia kontrolných komisií - kontrolóri) nespadali pod zákon o štátnej službe (vedúcich zamestnacov by nebolo možné odvolať (vyhodiť) bez udania dôvodu a ostatných pri organizačnej zmene útvaru - väčšinou stačí zmeniť len názov organizačného útvaru). Preložené do zrozumiteľnej reči „neboli by vydierateľní". Takýto zamestnanci by boli nezávislí od akéhokoľvek politického vplyvu, a zároveň uchránení od strachu o stratu zamestnania pri rozhodovaní o osude mnohomiliónových tendrov.
Vzhľadom na to, že ÚVO nie je nezávislý súdny orgán musí svoje rozhodnutia vydávať a doručovať písomne, aby ich mohli preskúmavať naše „nezávislé súdy". Tým však dochádza k obmedzeniu účinku smerníc a to hlavne s ohľadom na rýchlosť a účinnosť (požiadavka na veľkú rýchlosť konania), kedže konanie na ÚVO trvá približne 40 dní, kým na našich súdoch asi 1 a pol roka (a to je úspech). Táto už aj tak príliš dlhá lehota na vybavenie žaloby na krajskom súde však platí len keď nedôjde k odvolaniu na najvyšší súd. Takto zle nastavený systém nahráva len porušovateľom zákona.
Úrad pre verejné obstarávanie tu je už viac ako 10 rokov. Za toto obdobie nepochybne prispel k zlepšeniu používania postupov zadávania zákaziek, ale jeho rozvoj je vzhľadom na chýbajúcu nezávislosť (vnášanie politických záujmov) a neustály odchod odborníkov aj z dôvodu nedostatočného finančného zabezpečenia na konci. Ak súčasná vládna koalícia nezabezpečí jeho úplnú finančnú a politickú nezávislosť, môže ho rovno zrušiť a jeho hlavnú funkciu - rozhodovať o čistote VO - preniesť priamo na súdy. Ušetrí sa tým najmä čas, nakoľko všetko skončí aj tak na týchto orgánoch, pričom je otázne, či ÚVO len letargicky nepredlžuje celú komédiu slovenskej spravodlivosti, ktorej účet zaplatíme ako daňoví poplatníci.
poznámka:
Autor je odborne spôsobilá osoba na verejné obstarávanie.
