Realisticky to zhodnotil teraz už porazený Ľubo Roman – mizivá informovanosť o činnosti krajov. Podľa neho sa to časom zmení. A tak som začal od seba. Naštartoval som počítač a na internete som si našiel príslušný zákon 302/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov./>/>
Popri tomto vyhľadávaní sa mi v hlave premietali nedávne vyjadrenia politikov (tesne po prvom kole volieb), od ktorých som sa dopočul, že chcú zvýšiť počet samosprávnych krajov najlepšie na 12, ďalší zase znížiť na 3 či 4. />/>/>
Zároveň však odznelo, že samosprávne kraje sú ako nechcené dieťa. />/>/>Bolo by asi na čase urobiť im inkubátor, kde by sme ich mohli odložiť. Doteraz sa totiž naši župní na verejnosti moc neprejavovali. Keby som nepracoval ako dobrovoľník pre jedno občianske združenie, ktoré získalo v štyroch z ôsmych samosprávnych krajov grant, ani by som nevedel že existujú. Mohlo to byť spôsobené aj menším rozpočtom, ale k tomu sa vrátim neskôr. Máme predsa internet a tak som hľadal a tu je výsledok.
Okrem toho, že každá župa má totálne iný názov, doslova (pardón) dopísmena bez logiky. Hľadanie zákona na základe ktorého fungujú, vo väčšine prípadov hľadanie ihly v kope sena. Asi si mnohí kompetentní ešte nestihli uvedomiť, že aj prehľadnosť a úplnosť informácií môže prispieť k zlepšeniu vnímania samosprávy./>/>/>
Ak si myslíte že som uspel, tak ste zjavne nenapraviteľná(ý) optimista. Jediný aktualizovaný som našiel na stránkach Žilinského VÚC. Na stránke Banskobystrického a Prešovského VÚC som ho našiel ale neaktuálny (len tak mimochodom bol už 5 krát novelizovaný) a nadpis legislatíva k VÚC tiež nie je správny. Ale je tam aspoň snaha. Na ostatných ... .
Na nitrianskom webe bol pekne spracovaný štatút NSK, ktorý vychádza zo zákona. Až pri jeho čítaní som si uvedomil, že poslanci NRSR zase schválili pár nezmyslov, ktoré treba napraviť. Tak napríklad v § 3, ide o obmedzenie práva občana na prístup k informáciám (čo je podľa mňa aj v rozpore s ústavou). Predstavte si, že ja obyvateľ Bratislavy prídem na zasadnutie Trnavského VÚC, po legitimácií cez občiansky preukaz mi nedovolia vstúpiť na zasadnutie zastupiteľsta, lebo tak hovorí zákon. Rovnako ako § 5 o referende (v zákone je to § 15). Milujem tento štát. Najprv urobia politici všetko preto, aby k urnám neprišiel skoro nikto a potom povedia, môžete nás z funkcií dostať, ale len keď príde k urnám aspoň 30% oprávnených voličov. Je to minimálne drzosť. Čo tak návrh, de lege ferenda - 30% voličov podľa volebnej účasti v danom samosprávnom kraji alebo obci? To by ste si asi prestali z voliča robiť srandičky a ignorovať ho. Mohlo by sa Vám stať, že tých pár podpisov na Vaše odvolanie by zozbierala aj jedna dlhšia panelákovo-sídlisková ulica, prípadne ulica v obci. Treba ešte dodať, že pohár trpezlivosti občanov už dávno pretiekol. Mnohí mi povedali, že už nikdy neprídu voliť.
Tak čomu sa vlastne také VÚC venuje? V súčastnosti hlavne napĺňaniu svojho rozpočtu z našich daní. Aby mali z čoho zaplatiť kultúru, dopravu, regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu, územnému plánovaniu, školstvu, mládeži a športu, sociálnej pomoci, zdravotníctvu a cestovného ruchu. Poprípade aj iným veciam ak to uzná zastupiteľstvo tvorené z poslancov. Samozrejme všetko v súlade so zákonmi a "za najnižšiu cenu".
A aby toto moje vymenúvanie nebolo také fádne, tak v BB sa bavíme o 3,285 miliarde, v Nitre />/>hovoríme o cca 3 miliardách v Trenčíne />o 2,65 miliarde, v Trnave />/> o 2,52 miliarde a v Košiciach ide o />2,88 miliardy. Ostatné rozpočty som na stránkach VÚC nenašiel. Kvalifikovaný odhad - 8 krajov na rok rozhoduje o cca.23 miliárdách, za štyri roky je to 92 miliárd korún, za ktoré majú vyššie územné celky zabezpečiť zvýšenie alebo aspoň udržanie našej životnej úrovne. A táto suma sa projektovo nasmerovanými prostriedkami z EÚ ešte zvýši.
