Ako množstvo mojich rovesníkov som mal to štastie, že za socializmu sme mali možnosť absolvovať pravidelné víkendové vychádzky s BIS-kou (nie je to SIS-ka) a na nich sme sa oboznamovali so svojím krásnym mestom. />/>
Týždne som sa podobne ako stovky ďalších obyvateľov Bratislavy vzdelával a nadchýňal. Zistil som, že svoje oči musím niekedy zdvihnúť vyššie, aby som krásy svojho Mesta videl.
Preto som nadšený, keď môžem všetkym známym, čo prídu a chcú spoznať MOJE mesto o ňom porozprávať a predviesť im ho v plnej paráde. Možno im neposkytnem presné dátumy, nepomenujem presné architektonické slohy, ale poviem im o svojom meste to, čo ešte nepočuli. Poviem im, že ho mám rád aj s jeho nedostatkami, a že nechcem aby ich bolo viac.
Je mi ľúto, že nemôžem chodiť do Petržalky zbierať marhule, že sa nerozšíril Sad Janka Kráľa, ale postavilo sa tam nákupné centrum, že zrušili kúpalisko LIDO, kde som pod nádhernými stromami brigádoval a kúpal sa. Pre nezasvetených - LIDO bolo na brehu Dunaja v miestach, kde je teraz Most Apollo.
Ľutujem, že medzi električkovými pásmi už nerastú tulipány. Ľutujem, že už nepočujem ľudí rozprávať nádhernou viacjazyčnou rečou. Už asi nenávratne zanikla naša prešpurština - zložená z troch jazykov maďarského, nemeckého a slovenského.
Ale čo neľutujem, je to že som Tu a môžem to zmeniť.
Ten kto videl a počul pochopí, ten kto nie môže ľutovať. Bratislava je multikultúrne mesto má svoj štýl života – vyjadrujúci tisíc rokov spolužitia s ostatnými národmi vrátene čechov, moravákov, poliakov, talianov, francúzov, srbov, chorvátov, bulharov, rusov, židov a mnohých ďalších. Nevšimli ste si? Tak otvorte oči.
Tento článok vznikol ako reakcia na diskusiu, vyváženého článku Petra Furmaníka.
http://furmanik.blog.sme.sk/c/23154/Vychod-Zapad-alebo-dva-pohlady-na-seba-navzajom.html
P.S. Je tu ďalší deň a ja sa už teším ako znovu povediem svojho syna za ručičku a budem mu ukazovať krásy sveta. Lebo času je málo.
