Nehybná čestná stráž kontrastovala s ochrankárom, starostlivo sledujúcim bankových úradníkov v modrých košeliach s dáždnikmi ponáhľajúcich sa do práce. Z hotela sa pomaly trúsili čerstvo naraňajkovaní hostia. Barmani pripravujú svoje podniky pre prvých hostí.
/>
/>Krásne rozospaté ráno, ktoré mi pripomenulo časy, keď som býval v centre. Aj dnes si pripadám ako turista, hoci som vo svojom rodnom meste. Nebojím sa zdvihnúť hlavu a skontrolovať reliéfy a sochy na starých budovách, či poobdivovať predcíznu kováčsku prácu na starých vchodových dverách alebo mrežiach. Vtáci si pospevujú svoje pesničky. Som tu len ja a moje mesto./>
CSZzzz otvárajú sa dvere na autobuse. Cez križovatku sa valí dav. Všetci sa niekam ponáhľajú, len ja čakám na svoju farbu. />/>
/>Čas sa opäť zastavil a počujem len ... motorovú pílu, ako zbavuje mesto jeho nádherného životodarného odevu. Vo vzduchu poletujú vyplašené vtáčatká a na zemi sa povaľuje ľudský bezdomovec. Ďalšie živé tvory čo nemajú kde skloniť hlavu./>/> />/>
/>Aj vy si spomínate na ďalšie miesta ? Každý kúsok chládku, vône, vlhkosti, vtáčieho spevu sa priam stráca v nenávratne pred našimi očami./>/>/>
/>Na naše otázky a nesúhlas dostávame od „nenahraditeľných“ investorov a úradníkov rovnakú odpoveď „boli choré, nevhodné, staré ... “, ale aby ste vedeli, že sme takí dobráci, tak „my ich vysadíme nanovo a dáme ich viac“. Všetci však vieme, že to nie je možné, lebo stromy sú ako naše malé deti, potrebujú opateru, lásku, našu pomoc inak zahynú. Kým sa osamostatnia a vyrastú prejdú desiatky rokov./>/>/>
A pritom nám za ten kúsok priestoru dajú to, čo potrebujeme k životu - kyslík. Dajú nám aj svoju energiu ak nám chýba len si ju musíme vypýtať. Stačí ak ich prijmeme do svojej náruče. Sú to jednoducho dobráci od dreva./>/>/>
/>/>/>
/>Stále sme nepochopili, že chorí a nevhodní sú práve Tí, ktorí takéto ničenie dovolia. Nechcem sa dožiť času, keď vzduch bude v konzervách na prídel./>/>/>
/>/>/>
/>/>/>
A tak stojím na križovatke a čakám, kedy v Bratislave naskočí „zelená“./>
