Aj ja osobne som využil možnosť zúčastniť sa na opakovanom procese, ešte v čase keď prebiehal v Justičnom paláci v rokoch 2003 a 2004.
Vždy, keď sa objavili správy o ďalšom pojednávaní vynorili sa na verejnosti ale aj na procese novšie či staršie otázky, ktoré vyvolávali vášnivé diskusie.
Fakt je, že svedkovia vypovedajúci pred súdom si nespomínali na mnoho detailov. Ale to je pochopiteľné po tak dlhom čase. Pamätali sa však, že vypovedali do zápisníc a potvrdili ich pravosť. Zároveň spochybnili, že by bolo na nich vtedajšou mocou tlačené aby krivo svedčili.
Radšej ani nebudem opisovať postoje vtedy ešte len obžalovaných a správanie sa na súde a pred ním, lebo by ma určite zažalovali ako autorku filmu Bolero Markétu Zinnerovú.
Po uliciach nám pobehujú vrahovia, násilníci, výpalníci a všetko je zdá sa v poriadku. Ak náhodou na niekoho opatrne zatrúbite, že má zelenú, môže sa Vám stať, že vystúpi mládenec s bejzbalovou palicou a rozbije Vám auto (videl som na vlastné oči).
Oznámte to policajtom a pošlú Vám po mesiaci oznámenie. že sa im nič nepodarilo vypátrať.
Ako majú občania tohto štátu veriť nezávislým súdom. keď si tak dlhý čas nevedia dať rady s jednou kauzou.
A čo si má myslieť mamička nebohej medičky Cervanovej, keď ani po 30 rokoch nie je rozsudok konečný. Najvyšší súd pripustil dovolanie.
