
Len preplnené autobusy a trolejbusy plné ľudí náhliacich sa spomenúť si na svojich blízkych, ktorí už opustili tento hmotný svet.
A práve preto, v týchto dňoch, keď sa všetci ponáhľajú viac ako inokedy, chcel by som oceniť prístup ľudí, ktorí majú viac trpezlivosti a úcty voči sebe. A tak, keď som videl ako šofér autobusu 67 počkal na ľudí náhliacich sa z trolejbusu 202, bolo mi z toho teplo na duši.
Škoda, že si nevieme neviem nájsť cestu k sebe častejšie. Sme ako tie orechy, uzavretý do svojej škrupiny. Vydáme zo seba to najlepšie, len keď dostaneme po hlave.