Predstavte si tonádherné obdobie, keď sa po dlhej a vážnej rodinnej porade (pri táboráku)rozhodnete, že Váš potomok už nebude nosiť cez deň plienky.
Je tu prvý deň.Pre veľké teplo sa spolu vyberáme do klimatizovaného hypesuper čohosi. Pri kľudnej nakupovaco-obzeracej pohode sa znenazdajkyozve nežný hlások a povie magické slová „Tato cikať"!!!
Sme práve nanajnevhodnejšom mieste uprostred najväčšej predajne.
Pozerám sa nanášho drobca a uisťujem sa či to myslí vážne. Je to totiž riadny šibal:)).Po zistení, že si už cvrkol do slipkov, nechávam nezaplatený nákup aj s košíkom svojmu osudu a pridávame do kroku smerom k pokladniam. V hlave sami premieta 3 rozmerný plánik obchodu. Rovno, cez pokladňu, potom doľava rovno znovu doľava, hm bude to tak150-200 metrov - asi by som ho mal zobrať na ru...
Neskoro :((
Po prejdení asi3-4 metrov sa drobec zastavuje.
Pod topánočkamisa zväčšuje mláčka. Čupnem si a obzerám rozsah škôd. Nohavice, slipky, ponožky určite aj topánky.
Okoloprechádzajúce osôbky ženského pohlavia hádžu napodiv zvláštne pohľady. Už asi zabudli :)))
Nenechám sa vyviesť z konceptu a špekulujem ako túto "malú Liptovskú maru" odstránim. Je mi jasné, že vreckovky na to stačiť nebudú. Ako na zavolanie,sa zjavuje pani upratovačka na pojazdnom upratovacom stroji. „Prepáčte nestihli sme" smutne krčím plecami.Usmieva sa a tak pomaly odchádzame.
Do hlavy si fixujem informáciu, že na mraziace a chladiace boxysi nabudúce musíme dať pozor.
Vyvrcholením je príchod na WC a zistenie, že aj na nových mužských sociálnychzariadeniach s prebaľovacími boxami pre deti nerátajú. Niekde dokonca ani na WC pre invalidov.
A potom sa niektodiví, že prečo my muži chodíme na WC medzi ženy.
P.S.
To, že od tohtopríbehu uplynuli asi dva roky mu stále neuberá na aktuálnosti. Prebaľovacích boxov pre oteckov na rodičovskej je ako šafranu. Je čas to zmeniť. Oteckov na rodičovskej pribúda (asi 3000).
