prva cesta na Slovensku

Na dverach mojej izbicky je slovenska vlajka. Ked ju ocko uvidel,hned zartoval,ze som Sefka ZU SR v Bai Wang Bydlisku,no,a on je moj zastupca.Dufam,ze sa nebude hnevat mily panko velvyslanec na ambasade SR v Pekingu. 

Bratislava sa mi pacila od prveho okamihu.Po prvykrat som bola v tejto krajine, ktorej jazyk sa ucim az teraz.Kazdy den som mohla objavit nieco uplne nove a zaujimave.Mozno povedat,ze som sa velmi zamilovala do tej malebnej a nadhernej europskej malinkej krajiny.Ini to nazyvaju mojim osudom,ze Slovensko bude moja druha vlast.To je pravda,v mojom srdiecku citim,ze Slovensko je tak blizko pre mna ako Cina.

Je velka skoda,ze vacsina Cinanov nevie o Slovensku.Najcastejsie my pocuvame len o Cesku,alebo o Ceskoslovensku.Dobry vojak Svejk je taky znamy,temer polovica Cinanov ho pozna. Cesko je velmi zname na svete svojom kristalom.Chcela by som povedat aj mojim cinskym priatelom,ze na Slovensku mozete tiez najst perfektne vyrobky z kristalu.Mozete tam ochutnat aj vyborne slovenske rozne vinka alebo pivka...

Tu by som len chcela napisat,co som sa zacitila na Slovensku pri prvom vylete.Len niekolko mojich priatelov pozna tuto moju malinku stranku.Rada Vam ukazem to,co som predtym zazila,kde som bola.Moja stranka sa vola Lidulienka---to je meno mojej buducej dcerky.

Niekedy si myslim, ako je to mozne,ze po priblizne 3 rokoch ucenia slovnenskeho jazyka,uz tak velmi lubim Slovensko a lubim slovencinu. Je to pre mna velmi krasny pocit, ale je to moje stastie,ze milujem svoj odbor,ze lubim tu krajinu,v kterej sa rozprava jazyk,co sa ucim teraz na univerzite.Ved vzdy to tak nebyva.Vacsina mojich spoluziakov nie je spokojna s tymto odborom.To je velka skoda...Rozmyslala som velmi casto,a zda sa mi ,ze pocas ucenia slovenskeho jazyka,som stretla dvoch velmi dolezitoch ludi,ktori mi nesmierne pomahaju v studiu.Jeden je moj prvy profesor J.Fifik,ktory je taktiez moj prvy slovensky vzacny dobry priatel.Prave on mi pomalicky otvaral novy svet slovenciny.Zacala som sa dotykat noveho jazyka,zacal sa mi pacit tento slovansky jazyk.Co je zvlastne,ze aj ked Slovensko je 7000 km vzdialene od Ciny, citim taku velku blizkost a hlboky obdiv k nemu.Hoci teraz len viem hovorit po slovensky jednoduchymi slovami,tak rada rozpravam po slovensky,tak rada pisem po slovensky,tak rada pocuvam slovencinu,naozaj,moj druhy jazyk nie je anglictina,ale krasna slovencina.To,co som dosiahla a viem,je hlavne vdaka tym dvom priatelom.Ten druhy vchadzal do mojho zivota neskor ako profesor J.Fifik.Ale prave ON mi otvoril branu Slovenska.Je moja najblizsia bytost az do konca zivota.

Najmilovanejsi profesor J.Fifik sa vratil na Slovensko v lete roku 2004. Az nz jar v roku 2005 nam prisiel novy lektor slovenskeho jazyka.Poviem pravdu,ze hoci v tomto obdobi,ked nam chybal slovensky lektor,moj zaujem o slovencinu sa nezmenil,ale skutocne som citila,ze mi chybalo nieco velmi dolezite.Akoby bol zivot bez svetla,mohla som len citit cestu krok za krokom,vedela som,ze predo mnou bola cesta,ale nevedela som naozaj,kadial ma vedie tato cesta,este ako je daleko az do svetla?Prave v roku 2005,to vsetko sa mi zacalo vyjasnovat.Vdaka,milionkrat vdaka jeho prichodu do mojho zivota.To by som nazvala najkrajsim zazrakom,co sa stal v mojom zivote.Prave to citim,tak nesmierne si ho vazim.Tym viac milujem Slovensko,milujem slovencinu,lebo Slovensko je ich vlast,kde sa narodili;lebo slovencina je ich rodny jazyk,ktorym rozpravaju kazdy den...

Ked som odlietala z Bratislavy,citila som akysi smutok v sebe,nechcelo sa mi tak rychlo odist z tejto krajiny.Ale vtedy som si bola tak ista,ze urcite budem zase tam,budem sa snazit tejto krajine venovat svojou mudrostou a usilim,pravdaze aj s jednym uprimnym srdieckom.