Každý čínsky znak má len jednu slabiku, t.j každý znak len má jednu samohlásku alebo dvojhlásky. Na príklad ked´ poviem vetu VIEM HOVORIŤ PO ANGLICKY, tak po čínsky bude tak: wo hui jinn ju. Len štyri slabičky. A v čínštine nemáme „r“, a slovo nemá rod, nemusíme časovať ani skloňovať. Samozrejme, čínština má podstatné mená, prídavné mená, zámená, čislovky, slovesá, príslovky, spojky, predložky, častice aj citoslovcia. Ale pre cudzincov najťaššie je vyslovnosť. Lebo nejaké znaky majú rovný zvuk, nejaké majú zvuk hore, a nejaké dolu, a nejaké sa najprv vyslovujú dolu a potom hned´ hore. No, možno to je ako spev pre cudzincov. Prečo vyslovnosť je tak dôležité, rada by som tu vysvetľovať s príkladom. Kvet sa povie po čínsky HUA, zvuk je rovnaký. Ale keby ste vyslovili zvukom dolu, tak to bude iný znak, čo znamená maľovať. Jeden môj slovenský kamarát mi raz žartoval a povedal po čínsky túto vetu : Som škaredý. Škaredý sa vyslovuje po činsky čou, zvuk by mal byť najprv dolu a potom hned´ hore. Ale vtedy vyslovil zvukom dolu, nemohla som ani sa nesmiať, lebo taká vyslovnosť mi len pripomína druhý znak, ktorý znamená SMRDIEŤ. Chcel povedať, že je škaredý, ale inak povedal, že smrdí. Je strašne zlatá chybička.
Moji slovenskí priateľia sa ma tak opýtali, ako sa dá písať čínske znaky, ved´ vyzerajú ako obraz. Tak by som to vysvetlila, že väčšina znakov sa skladá dva alebo viac častí. Každá časť má svoj vyznam. Inak poviem, keby teraz predo mnou je jeden znak, ktorý nepoznam, ale pozerám sa na neho, z ktorých častí sa skladá, tak by som mohla uhadnúť, čo znamená, aj ked´ neviem ako sa vyslovuje. To je rozdiel ako v slovenčine, že každý by vedel perfektne čítať ked´ len vidí tie slová, hoci možno nevie, čo znamená celá veta.
Teraz v Číne okrem HongKongu a TaiWana, v ostatných oblastiach ľudia píšu modernými znakmi. A v HongKongu a TaiWane sa píšu staré znaky. 20 percent znakov z nich sú také isté s tými modernými znakmi. Podľa mňa, tie staré čínske znaky sú správne a naozajstné, sú vzácne, lebo len v nich sa dá rozumieť podľa každej časti znaka, a tie moderné znaky sú už zľahšené. Cieľom zľahšenie znaky bol dobrý, aby ľudia nestravili priliš veľa času pri písaní. Ale popritom naše znaky tiež strátili svoju dušičku... Teraz viac a viac profosorov na univertitách si všímajú, akú chýbu vtedy vláda urobila. Dúfam, že postupne sa nám vrácajú naše skutočné znaky.
Ešte dodám, cez tie čínske znaky by múdri ľudia videli nádhernú starú činsku filozof. Na príklad, znak čou, po slovensky je smrdieť, sa skladá z troch častí. Jedna znamená SEBA, jedna znamená PYŠNÝ, a tretia časť znamená TROCHU. No, teraz aj Vy by ste vedeli, ked´ človek je priliš pyšný na seba, určite nikto ho má rád, však? V tomto pipade by si už naozaj povedal: smrdím, wo hen čou... :-) Písanie znakov nie je tak ťažko, ako si ľudia predstavujú. Držím palce tým, ktorí sa naozaj chcú vedieť písať čínske znaky. Kde je vôľa, tam je cesta. Do toho!!!
