Nápad o založenií čínskeho jazyka na univerzite najprv dopadal americkým podnikateľom. Kým sa rozvíjal biznis medzi Čínou a Amerikou, oni si viac a viac všimli, ako je dôležité vychovať svojich prekladateľov aj tlmočníkov. Teda Harvardská Univerzita poprosila amerického Konzula v Číne, aby vyvolil vhodného profesora čínskeho jazyka. Vtedy Ge Kun Hua pracoval v zú Ameriky v Ning Bo, mal veľmi bohaté znalosti o Amerike aj dobre vedel o americkej kultúre. Na jeseň v roku 1879 vstúpil s rodinou na cestu, po 50 dní cesty na mori sa dostal na Ameriku. Tam začal svoj nový učiteľský život. To bolo prvýkrát, ked´ Čína pošlala učiteľa do cudziny, aby prednášal čínsku kultúru.
Jeho prednášky sa oficiálne začali 22. októbra v roku 1879. Poslucháči boli nielen študenti z Harvardskej Univerzity, ale tí majúci veľký zaujem o Číne, ktorí sa chceli venovať diplomacie, biznise alebo šíreniu kresťanstva. Akoby nikdy nevedel, čo je únava, otvoril aj vyučovanie špeciálne pre amerických profesorov. Ge Kun Hua bol veľmi vzdelaný človek, cez jeho správanie aj reč ľudia cítili hlbokú krásnu čínsku kultúru, ktorá najviac príťahuje jeho študentov. V Harvardskej Univerzite kazdý deň sa správal tak, ako v Číne, veľmi usilovne pripravoval každé vyučovanie pre študentov, bol veľmi významný svojou bohatou znalosťou aj skromným správaním. Ziskával úctu aj rešpekt od študentov aj svojich kolegov. Ge Kun Hua bol zamestnaný ako učiteľ čínskeho jazyka, ale on sám radšej pracoval ako nositeľ kultúry. Vybral čínske staré básne, pretože v Číne sa hovorí, že „ báseň vyjadruje najhlbšie myšlienky človeka“. Báseň je niečo vynimočné, čo symbolizuje dušu jedného národa. Skoro v každom vyučovaní recitoval čínske staré básne z Tang alebo Song Dynastie, a najkrajšie po anglicky vysvetľoval význam tých básni. Šarm čínskych básni nechal nezabudniteľné dojmy tým poslucháčom, ktorí predtým vôbec sa nedotkli čínskej kultúry. Profesor Ge vedel perfektne po anglicky, a to mu najviac pomohlo pri vyučovaní. Študenti pokladali jeho prednášky za najzaujímavejšie v škole, to bol naozaj obrovský úspech.
Na začiatku života v Amerike otváral svoje srdiečko, ktoré nádherne žiarilo ako slniečko v jari. Veľmi rýchlo si zvykli v americkom životnom prostredií, vždy ho zaujímalo všetko okolo seba. Bol tiež veľmi úprimne k ľud´om, s najväčšou láskou naučil svojich študentov. Mal skvelý vzťah s americkými sinológmi. Vd´aka svojmu úsiliu, jeho mnohé sny sa splnili. Ale bohužiaľ v roku 1882 ho dopadli pľúcne choroby, neskôr dokonal v nemocnici s ľútom v Amerike, došiel svojim cestou života. Obdivujem ho z celej duše. Poskúsil sa zmiešať najkrajšie prvky americkej a čínskej kultúl dohromady, priniesol starú čínsku kultúru do USA, okrem toho, ešte ukázal aj ponukol Američanom druhy postoj života, druhý pohľad na svet. Taký prínos sa nedá zabudnúť.
Môj najvzácnejší priateľ mi raz daroval jednu knižku o Číne, jej autor bol český významný sinológ Prušik. Profesori z našej univerzity ju preložili do činštiny, názor v činštine je ČÍNA, MOJA SESTRA. Prečítala som ju, veľmi som bola dojatá z tej lásky, čim je všade napísané v tejto knižke. Ked´ Prušik prišiel do Číny, vtedy Čína ešte bola tak slabučká krajina, vojny sa stávali často, ľudia mali veľmi ťažký život. Prušik mal Čínu veľmi rád zo srdca, preto sa mohol z každej bunky tiež cítil so slzami v očiach, ako ľudia zažívali bolesť. Ked´ som dočítala záver tejto knižky, skoro som plakala. On tak napísal : „milujem túto krajinu, pre mňa je blízka ako vlastná sestra. Aj tak som ešte veľmi prisný na ňu, vidím, že je chudobná, vidím jej chýby. Potešil som sa touto sestrou, bol som sklamaný na ňu, bol som tiež smutný za ňou, ale nikdy som sa nemohol tak správať, ako nič som nevidel. Ved´ ľudia sa nedôkažu správať tak, akoby nič nevideli, čo sa stalo svojim pribuzným...“
Život je veľmi zvláštny, rozdáva každého človeka nakoniec na to miesto, kde mu patrí, ale skôr, ako človek nájde toto miestičko, musel by zažívať aj urobiť veľa skúšok v živote. Odvtedy, ked´ som sa cítila, že som sa zamilovala do Slovenska a slovenčiny, pevne som sa rozhodla, že sa venujem celý život slovenčine, aj tým práciam tykajúciam sa slovenčiny a Slovenska. Tak ma dojímal knižka ČÍNA, MOJA SESTRA, keby sa mi naozaj podarilo kracať životom so Slovenskom, veľmi by som túžila písať knihu SLOVENSKO, MÓJ BRATKO...Nech nebíčko mi drží palce!!!
