Možno mi nežiť v živote, nemožno mi ťa neľúbiť

Pred domčekom krabika---dievčatka Yaya, bolo vždy veľa darčekov, ktoré jej darovali chlapci, ktorí ju majú veľmi radi. Všetci sa prekvapili, že krabik Yaya odmietala všetky darčeky. No, vieš prečo? Lebo mala sladké tajomstvo skryté v srdiečku---mala svojho milovaného princa! Ten princ bol jeden orlík.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)
Naozajstná láska nikdy neumiera...
Naozajstná láska nikdy neumiera... 

Yaya si spomínala, že dávno, ked´ boli ešte deťmi, hrali sa spolu každý deň. Orlíkovo pierko žiarilo nádherne pod slniečkom. Ked´ Yaya to videla, vždy sa tak potešila. Možno odvtedy, Yaya sa zamilovala do orlíka. Jej srdiečko si povedalo: Ja by som sa chcelo vydať za orlíka. Ked´ videla jeho krásne krídla, tajne rozmyšľala, že pod jeho krídlami musí byť veľmi teplo a pohodlne.

Ked´ boli malinkí, stále sa hrávali takto: Orlík jemnučko búchal o Yaykinu krásnu ulitu svojimi pierkami a pazúrom. Túžil otvoriť jej malú ulitu. Ale tá bola tak tvrdá, že hociako sa pokúsil, vôbec sa mu to nepodarilo. Ked´ sa vždy na to hneval, Yaya sa len na neho pozrela s roztopašným úsmevom. Naozaj veľmi zbožňovala jeho tváricku. Ale v skutočnosti nevedela, že ju orlík strašne ľúbi. A ešte nevedela, že orlík je velmi zvedavý a vždy sa jej chce pýtať : „moj milovaný krabik Yaya, prečo sa predo mnou tak chrániš? Nikdy si mi neukázala, čo je skryté v tvojej ulite. Nevieš, že ťa tak ľúbim?“

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kým sa míňal čas, orlík a krabik pomaličky vyrástli. Jedného dňa, krídla orlíka už boli dosť silné, tak odletil k oblohe---zachoval si oddanú lásku hlboko v srdiečku.

Yaya nechápala, prečo sa už orlík nehrá s ňou. Bola smutná a opustená. Ked´ sa kúpavala v mori, stále sa pozrela na oblohu, dokázala vidieť, ako orlík sám vysoko vzlietol s pýchou, tak krásne...ale nikdy nepozrel zhora na jeho Yayu.

Yaya tichučko plakala, iskrivé slzičky tiekli po jej líčkach, a zmizli do mora, preto sa more sfarbilo do modra.Yaya chcela volať orlíka, ale obloha je tak vysoká, že orlík nemohol počuť jej hlások. Od únavy penila malé biele peny, preto more odvtedy bolo slané...

Skryť Vypnúť reklamu

Jedného dňa, pokojné chvíľky pri mori prestali. PENG! ZVUK VÝSTRELU! Krabik Yaya v tejto chvíľi práve videla, že orlík bol zostrelený a hned´ sa zrútil k moru ako padajúca hviezda. Zatmelo sa Yaye pred očami. Óóó,preboha! Nieee... Orlík padol do mora, ned´aleko zhrozenej krabičky. Z rany na pleci orlíka sa valila červená krv. Zdalo sa, akoby krvička nikdy neprestala tiecť. Snažila sa orlíka priťiahnuť k brehu. Bolo jej jasné, že orlík nevie plávať. Keby ostal v mori o minútu dlhšie, bolo by to pre neho smrteľné. Orlík by ihned´ zomrel.

Krabik Yaya zatvorila oči, pomaličky otvorila svoju ulitu, aby orlík mohol na nej ležkať. V tej chvíľi, orlík už úplne upadol do bezvedomia, ved´ stratil veľa krvi.Všade bolo tak tichučko, len bolo počuť vlny mora, ako sa valili z mora na breh spievajúc smutno...

Skryť Vypnúť reklamu

Krabik Yaya zahránila život orlíka svojou smrťou. Ale dušička krabika neodletela preč. Stále a stále lietala okolo jej milovaného orlíka. Práve v tej chvíli, poľovník prišiel. Videl zraneného orlíka ležiaceho na pláži. S úsmevom poľovník zdvíhol pušku...Dušička krabika to videla, od žiaľu sa znova rozplakala. Myslela, že aj ked´ obetovala svoj život, ani vtedy nemohla zachránit orlíka. Jej slzičky sa premenili na veľký dážd´, hned´ lialo ako z krhly. Kvapky dážd´a rozmočili pušku, takže puška nedokázala vystreliť. Poľovník sa zľakol ostrých pazúrov orlíka, nič iné sa nedalo robiť, tak sa vzdal svojho zámeru a potom odišiel preč. Predstav si, ako sa veselo usmievala dušička krabika v nebičku, aj ked´ ešte mala slzičky v očiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Chvalabohu, orlík sa postupne zdravoval zo dňa na deň. Ešte sa nemohol pohybovať, ale už sa cítil oveľa lepšie. Jeho srdiečko hlasno kričalo: kde je krabik? Na jeho perách vždy bolo meno krabika, deň aj noc.

Dušička krabika bola veľmi smutná v nebičku. Nik nevidel jej úsmev ani raz. Pán Boh sa jej spýtal, prečo bola celé dni tak uplakaná.Všetko mu povedala. Pán Boh bol tak dojatý z tej lásky, že sľúbil jej jeden deň pobytu na zemi, aby sa mohla rozlúčiť s jej orlíkom. Ked´ dušička krabika to počula, skočila hned´ od radosti, bola nesmierne potešená, akoby sa už nevedela dočkať na druhý deň.

Druhého dňa, dušička krabika zletela z nebička, aby videla jej drahuckého orlíka. Ten ležkal pri jej malinkej ulite, ktorá bola tak nádherná. Vohnali sa jej slzičky do očí, ale snažila sa ich zadržať. Pretože chcela mu ukázať len usmietu tváričku. Nežnučko volala jeho meno, zamarilo sa orlíkovi, že niekto ho volá. Ale nevidel nič. Až do tejto chvíľky, dušička krabika si zrazu všimla, že JU NEMOHOL VIDIET´!!! Chudinka milá cítila nesmiernu temnotu pred sebou. Čas však bežal neúprosne, posledná minúta tohto dňa sa blížila. Dušička krabika beznádejne pozrela na orlíka, chcela plakať, ale slzy už nemala.

Orlík bol velmi slabý, v tomto okamihu pomaličky otvoril oči, pozeral na svet okolo seba, akoby ho nepoznal. Zrazu videl ulitu, ihned´ cítil k nej veľku blízkosť, ale nepamätal sa, čia to je. Búchal svojou hlavičkou o pláž, ale nič sa nepamätal...

Práve vtedy, blýskalo sa, zraru spoznal túto malinkú ulitu. „ Ach, to je JEJ!“ Hladkal tú maličkú ulitu, potom si ju zdvíhol k srdcu, oči mu hned´ slzili, už vedel, čo sa stalo...Ked´ to videla dušička krabika, plakala od dojatia a šťastia. Lebo konečne vedela aj cítila, že má jeho srdiečko...S takým úžasným úsmevom zmizla, ako cigary idú do neba...

Orlík sa v tomto okamihu rozpamätal na všetko. Dlho sa pozrel na tú malinkú ulitu. Už bola otvorená, v nej tichúčko ležkalo mŕtve teličko krabika...Dlho-predlho bol tak veľmi zvedavý, čo je skryté v tejto ulite. Teraz už videl, že v tej krásnej ulite bolo skryté jedno zlatučké srdiečko, ktoré ho miluje najviac na svete...

Cez slzičky, zdalo sa mu, že jeho roztopašný krabik Yaya do jeho uška šepkala: Možno mi nežiť v živote, ale nemožno mi ťa neľúbiť...

FINIŠ

    

Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨

Čínske dievča-Chen Lidka Liang 梁晨

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Číňanka, vyrástla som v Pekingu. Ked´ som mala 19 rokov,osud mi dal príležitosť študovať slovenčinu. Mojim najväčším snom je písať o Slovensku knihu pre Číňanov, aby viac Číňanov vedelo, aká je táto krásna krajina v strednej Európe. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCestovanie po krásnej zemidruhá strana nášho svetaMyšlienkyOhňostroj láskySúkromnéživot na Slovenskuživot okolo mňaŽiar nádhernej civilizácie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu