Jarné Sviatky vítame obyčajne v januári, ale niekedy aj neskôr, ako napríklad tento rok budú vo februári. Rok sa povie po čínsky NIAN, ale NIAN v čínštine aj znamená Jarné Sviatky. No, niekto by sa hned´ opýtal, prečo? Ešte môže byť d´alšia otázka: Prečo Čí ňania tak majú radi červenú farbu, najmä ked´ prídu Jarné Sviatky, skoro všade na uliciach v Číne vidíme červené typické čínske lampy, aj čínske uzly, to už prečo?
Vraj NIAN bolo meno hroznej obludy, ktorá nemala žiadnu formu, nedalo sa ju vidieť, a ked´ prišiel najchladnejší čas v celom roku, tak tá obluda vychádzala von, a jedla ľudí. Preto sa veľmi báli všetci, chceli ju zabiť, ale nikto nevedel, ako ju najprv chytiť, vlastne ešte nevedeli, kedy NIAN vychádzal papať. Úplne náhodou, ľudia zistili, že NIAN sa nikdy neobjavoval pri ohni, tak si to navzájom povedali. A ešte si obliekli červené nové šaty, nakreslili ročné obrázky s červeným papierom, napísali na červený papier šťastné verše. Nalepili ich na dvere aj na stenu. NIAN sa tiež bál veľmi jasného svetla z ohňostroja. Každý rok ked´ príde najstudenejší čas celého roka, ľudia sa vždy tak správali, farba červenej im veľmi pomohla, odvtedy NIAN sa už nikdy neobjavil znova v dedinách. A tak tento zvyk dedíme z generácie na generáciu.
Najobľúbenejšie papaníčko v Číne je DUMPLINGS (malé knedlíky s plnkou) , po čínsky je ŤIAO ZI. (Neviem prečo, ale teraz mi tak chýbajú bryndzové halušky). Mne nie je jasné, aký význam majú halušky, ale ŤIAO ZI, ako typické čínske jedlo, už sa papká dve tisíc rokov. ŤIAO ZI sa pripravujú veľmi jednoducho, najprv robíme z cesta tenký krajíček, veľkosť asi je menší ako dlaň. A tento krajíček symbolizuje ako obálik (obal). Potom dáme rôzne plnky do tohto „ obálika“. Obyčajne sa robí plnka z bravčového mäska, kuracieho mäska, morského jedla aj s zeleninami. Jednoducho, plnka by bola čo najpestrejšia. Lebo plnka symbolizuje všetky krásne veci, čo ľudia vlastnili v minulom roku, tak dávajú ľudia tie chutnučké plnky do tých „obálikov“. V starej Číne neboli hodinky, ale naši múdri predkovia vymysleli druhý časový systém, jeden deň mal 12 Ši Čen( 1 Ši Čen sa rovná 2 hodinky ako dnes). Každý Ši Čen má svoj pekný názov. Od 11.00 do 1.00 v noci sa vola Chvíľa Ťiao Zi. V tejto chvíli ľudia sa rozlúčia s predchádzajúcim dňom, a vítajú nasledujúci deň v spánku. A posledný deň roka a prvý deň nového roka oslavujeme všetci na Zemi. Práve preto, že v takej chvíli Číňania papajú Ťiao Zi, s želaním, aby zobrali všetky krásne veci do nového roka. Jarné Sviatky sú pre Čí ň anov skoro najdôležitejšie v celom roku. Pri tých sviatkoch ľudia sa vrátia domov, aj ked´ sú v inej krajine. Ak ľudia majú dovolenku, určite všetci odchádzajú domov, vlakom alebo lietadlom. Vtedy najviac chápeme, prečo sa tak hovorí : „Všade dobre, doma najlepšie.“ Keby sme sa mohli z diaľky pozerať na Zem, videli by sme niekoľko sto miliónov ľudí, ako sa ponáhľajú domov, možno to aj ovplyvňuje krútenie našej Zeme. V žiadnej krajine by sme nemohli vidieť taký nádherný tok a pohyb ľudí. Jasné, že to tiež veľmi pomôže, aby rôzne čínske kultúry sa stretávali a pekne komunikovali medzi sebou.
