Úvod o Pinyin
Aká je čínština?
Skôr ako sa pustíme do štúdia čínštiny, bolo by dobré, keby sme sa trochu priblížili k samostatnému čínskemu jazyku. Z pohľadu jazykovedy čínština patrí k izolačnému typu jazyka. Jazykovedec Juraj Dolník takto vysvetlil: „izolačný typ sa vyznačuje tým, že autosémantické slová sú nemenné, amorfné čiže chýba flexia. Tieto jazyky nielenže nemajú flektívne tvary, ale slová nie sú ani organizované v rámci slovných druhov. To značí, že lexémy nemajú vyhranené pojmovo-kategoriálne príznaky, takže na jednu lexému sa môže viazať napríklad substančný, vlastnostný aj dejový kategoriálny význam.“
Z teoretického vysvetleniu by sme dospeli k poznaniu, že v čínštine sa podstatné mená neskloňujú a slovesá nečasujú. Jednoducho povedané, že čínština nemá pády a rody, aj slovesá môžeme priamo používať pri šiestich osobách (ja, ty, on/ona/ono, my, vy, oni/ony). Tu kladieme ešte konkrétny príklad, aby to bolo jasné. „Včera som zasadil malé stromy v záhrade.“ Táto veta sa týka slovesazasadiť, podstatného mena záhrada a malý strom. Ide o prvú osobu a minulý čas. Stačí nám vedieť povedať po čínsky uvedené slová: ja-, zasadiť-, malý-, strom-, v-, záhrada-, včera-. Túto vetu po čínsky povieme takto: 。Doslovne v slovenčine je: Ja včera v záhrada zasadiť malé stromy. Čo teraz poviete, milí čitatelia, na čínštinu? Však je čínština omnoho jednoduchšia než slovenčina z tohto gramatického hľadiska. Slovenskí študujúci by ste naplno mali sebaistotu, lebo keď už perfektne ovládate 7 pádov v slovenčine, ľavou zadnou by ste vedeli zvládnuť čínštinu na hovorovej úrovni.
Je všeobecne známe, že v čínštine sa nepoužíva latinské písmeno ako v slovenčine. Čínske „písmeno“ nazývame „znak“. „Súčiastka“ znakov je pomenovaná v názve „ťah“. Z niekoľko ťahov sa skladá jeden čínsky znak, ktorý obyčajne má lexikálny význam. Síce čínske znaky si ako jediné používané písmo zachovalo významný ideografický komponent a z ktorého sa nikdy nevyvinulo čisto fonetické písmo, napriek tomu, že Číňania poznajú spôsob fonetického zápisu reči, ktorý sa používa v pomocných funkciách. A to je Pinyin.
Poďme sa učiť Pinyin
Nie je ťažko sa naučiť Pinyin, ktorý obsahuje tri časti: 23 spoluhlások, 35 samohlások a 4 tóny. Mnoho z nich vyslovuje veľmi podobne ako v slovenčine. Pozrime sa na prvú tabuľku a skúsme aj nahlas čítať.
Tabuľka A. Čínske spoluhlásky
Písmeno čínskeho Pinyin | Výslovnosť | Slovenské slovíčka |
b | /p/ | ako „b“ v „beriem“ |
p | /p´/ | ako „p“ v „pardon“ |
m | /m/ | ako „m“ v „mama“ |
f | /f/ | ako „f“ v „fúkať“ |
d | /t/ | ako „d“ v „dobré“ |
t | /t´/ | ako „t“ v „text“ |
n | /n/ | ako „n“ v „nedeľa“ |
l | /l/ | ako „l“ v „lákať“ |
g | /k´/ | ako „g“ v „guma“ |
k | /k/ | ako „k“ v „káva“ |
h | /ch/ | ako „ch“ v „chlieb“ |
j | /ťi/ | ako „t“ v „tiecť“ |
q | / čť / |
|
x | pod./si/ |
|
z | /z/ | ako „z“ v „zošit“ |
c | /c/ | ako „c“ v „colnica“ |
s | /s/ | ako „s“ v „slovo“ |
zh | /dž/ | ako „dž“ v „džús“ |
ch | /č/ | ako „č“ v „človek“ |
sh | /š/ | ako „š“ v „ešte“ |
r | / / |
|
w | /u/ | ako „v“ v „Váh“ |
y | /i/ | ako „y“ v „vyjsť“ |
Okrem uvedených 23 spoluhások je ďalej 35 samohlások v čínskom Pinyin. Ak chceme ešte viac špecifikovať, tu je 6 elementárnych samohlások (a, o, e, i, u ű) a na základe toho sa zložilo ďalších 29 dvojsamohlások. Niektoré z nich vyslovujú inak ako v slovenčine, na ne sa treba venovať viac pozornosti.
Tabuľka B. Čínske samohlásky
Písmeno čínskeho Pinyin | Výslovnosť | Slovenské slovíčka |
a | /a/ | ako „a“ v „advokát“ |
ai | /ai/ | ako „aj“ v „naozaj“ |
an | /an/ | ako „an“ v „lano“ |
ang | /aŋ/ |
|
ao | /au/ | ako „au“ v „pauza“ |
o | /uo/ | ako „ô“ v „môžem“ |
ou | /o/ | ako „o“ v „oliva“ |
ong | /uŋ/ |
|
e | /ə/ |
|
ei | /ej/ | ako „ej“ v „hej“ |
en | /ən/ | ako „en“ v „encyklopédia“ |
eng | /əŋ/ |
|
er | /ər/ |
|
i | /i/ | ako „i“ v „inak“ |
ia | /ia/ | ako „ia“ v „koalícia“ |
iao | /iau/ | ako „iav“ v „žeriav“ |
ie | /ie/ | ako „ie“ v „sliepka“ |
in | /in/ | ako „in“ v „internát“ |
iu | /iu/ | ako „iu“ v „Máriu“ |
ian | /ien/ | ako „ien“ v „lienka“ |
iang | /iaŋ/ |
|
ing | /iəŋ/ |
|
iong | /iuŋ/ |
|
u | /u/ | ako „u“ v „únia“ |
ua | /ua/ | ako „ua“ v „január“ |
ui | /uei/ |
|
un | /uən/ |
|
uo | /ô/ | ako „ô“ v „kôš“ |
uai | /uai/ |
|
uan | /uan/ |
|
uang | /uaŋ/ |
|
ű | /ű/ | ako „ű“ v „Műller“ |
űe | /iűe/ |
|
űn | /iűn/ |
|
űan | /iűan/ |
|
V Číne žije 56 národností a dominantná sa volá Chan, ktorý je pomenovaný podľa názvu významnej dynastie Chan (pred.n.l.202 do 220 n.l.). Z toho má čínština aj druhý nazov „Chan Yu“ – „reč Chanov“. Vieme si predstaviť, koľko dialektov a nárečí musí ešte existovať okrem štandardnej čínštiny, ktorá sa tiež volá Putonghua alebo Reč štátu. Pekinská reč sa najviac podobá na štandardnej čínštine, ktorej základy sú dialekty severnej Číny. Avšak máme si byť vedomí, že štandardná čínština nie je rovnaká ako Pekinská reč. Keď sa začíname učiť čínsky jazyk, tak myslíme pravdepodobne na štandardnú čínštinu, ktorou jedine môžeme dorozumieť s čínsky hovoriacimi všade na svete, lebo je oficiálnym jazykom Čínskej ľudovej republiky vrátane Hongkongu, Makaa a Taiwana, zároveň je tiež jeden zo štyroch oficiálnych jazykov v Singapúre a jeden zo šiestich oficiálnych jazykov na UN.
Teraz poďme sa naučiť štyri tóny. Tóny sa zdajú začiatočníkom najťažšie, lebo so štyrmi tónmi sa akoby čínština spievala. Avšak štyri tóny sa ľahko nájdu vo slovenských slovách.
Prvý tón: Keď normálne vyslovíme slovíčko „áno“, samohláska „a“ je prvý tón, hlas je rovnako vysoký.
Druhý tón: Hlas stúpa z dolu hore. Pre „a“ druhý tón je ako keď sa pýtame „tak?“
Tretí tón: Hlas ide najprv dolu a potom hore. Keď s otázkou povieme „áno?“ V tomto prípade sa samohláska „a“ označuje ako tretí tón.
Štvrtí tón: Hlas ide z hora dolu. Ako keď s ľútosťou povieme „ach!“, samohláska „a“ je označený ako štvrtí tón.
Však čínsky Pinyin nie je ťažký? Ak chceme dobre ovládnuť hovorovú čínštinu, najdôležitejšia podmienka je dokonalé ovládanie štyroch tónov. V čínštine môže niekoľko znakov mať rovnakú výslovnosť, sú homonymie. A niektoré z nich sa odlišujú od seba iba tónom. Napríklad -, prvé slovíčko znamená „piť vodu“ a druhé znamená „riečna voda“. Ešte napríklad ---, ich významy sú učiteľ/ka-učebňa-skala (pri mori alebo rieke)-kňaz. Pozrime sa na ich tóny, je iba malilinký rozdiel medzi nimi a vidíte, aký obrovský rozdiel môže byť v ich významoch. Vzhľadom na omyl, ktorý by mohol vznikať pri nesprávnej výslovnosti, treba precvičiť štyri tóny a stále opakovať,
ā | á | ǎ | à |
ō | ó | ǒ | ò |
ē | é | ĕ | è |
ī | í | ǐ | ì |
ū | ú | ŭ | ù |
ǖ | ǘ | ǚ | ǜ |
mā | má | mǎ | mà |
gē | gé | gĕ | gè |
hū | hú | hŭ | hù |
jū | jú | jŭ | jù |