Všetky rieky v Číne tečú na východ, vrátane Dlhej Rieky a Žltej Rieky, ony sa hrnú dopredu plné životnej sily, i tie neznáme potôčky, ktoré sa ticho hadia dolu kopcom. Desaťtisíc riek či potokov len má jediný cieľ, ony behajú deň aj noc dopredu, aby sa čim skôr vrátili do objatia mora. Dlhá Rieka je najdlhšia v celej Číne, má dlžku 6300 km. Pochádza zo zasneženej hory Geladandong, ktorá je vysoká viac ako 5000 metrov. Po tejto ťažkej ceste do náručia mora, riečka voda stretne nespočítateľné prekážky. Ked´ tečie dolu vysokým kopcom, pri teplote -40 stupňov Celzia, voda zamrzne, zatvorí oči a trošku si odpočíva, aby pozbierala silu na d´alšiu cestu. To je ťažká chvíľa, lebo voda nevie vôbec, ako dlho bude tá veľká zima, kam osud ju vedie d´alej, ved´ nie všetky kvapky vody majú príležitosť tiecť naspäť do mora, veľa z nich sa stali kryštalickými cencúľmi, a ich sen tečie s ich priateľmi dopredu, k moru....
Ľad je spiaca voda, para je tancujúca voda. Pred životom voda vždy je voda- H2O, nikdy sa nezmení, nikdy nezabudne na zmysel života, na svoj sen. V mojej mysli sa znovu objavi ten bielučký kamienok. Viem si predstaviť, koľko úsilia venovali kvapky, deň aj noc...Taká sila ma tak veľmi dojímala, zároveň nesmierne obdivujem na jej dušičke, voda má jemné telíčko, taká mäkká, kto by očakaval od nej, že dokáže prenikať tvrdým kamienkom?
Život je vlastne ako rieka, niekedy ide ako prúdka pramienok peniacich sa vĺn, a inokedy ide pomaly tichučko ako voda tečie pod ľadovou vrstvou. Voda má duch v sebe, pevne tomu verím. Myslím si, že my ľudia by sme sa mohli naučiť niečo od vody. Ked´ ľudia chcú dosiahnuť niečo, po čom veľmi túžia, musia mať silné srdce. Napriek tomu, musia byť duchovne pripravení, že stretnú vysoké múry, veľa prekážok. Prečo len málo ľudí si môžu vychutnať radosť úspechu? Prečo len málo ľud´om sa splnia ich sen? Prečo len málo ľudí vydrží až do poslednej chvíľe, ked´ príde najkrajšia odmena za úsilie a snahu?...Lebo väčšine ľudí chýba pevná viera a húževnatosť.
Pred 15 rokmi ten biely kamienok na mňa čakal pri mori, ked´ som ho držala v ruke, akoby jeho príbeh a tie čisté kvapky v tom okamihu pevne a hlboko vštepili do pamäti a vyryli na môjho srdce...Viem, že na mojej d´alšej ceste života, bude veľa takých chvíľiek, čo na mne i na mojom srdci záleží, či sa splnia tie sny, na ktoré sa tak teším. Dala som tento bielučký kamienok môjmu najvzácnejšiemu priateľovi, povedala som mu to, čo mi porozprával môj ocko. Jeho oči žiarili veselou radosťou, videla som v nich aj najkrajšiu dôveru. Viem, že ma chápe srdcom. Hádam, že príbeh o vode tiež vletel do jeho srdiečka a už vie to všetko, čo som mu chcela pošepkať...niekedy príroda nám rozpráva najdrahocennejšie slová o tom nádhernom pestrom svete.
Ľad je spiaca voda, a voda je... kto už má v srdci odpoved´, jeho nálada rozkvitne ako najkrajšia kvetinka.
