„Tečie tisíce nespočitateľných riek a potôčikov, ale ja len potrebujem jeden pohárik vody z nich.“ Myslím, že táto veta asi najlepšie prezradí ten názor na lásku z čínskej päťtisícročnej kultúry. Budhistická myšlienka na lásku potvrdí, že prostredníctvom desaťročného duchovného učenia dvaja zistia, že budú môcť spolu sedieť v jednej lode, prostredníctvom storočného duchovného učenia dvaja zistia, že budú môcť spolu spinkať v jednej posteli. Práve tak budhistické názory učia ľudi, aby si od srdca važili svojho životného patnera. Keby všetci si naozaj od poznania až do konca života naozaj vážili toho, ktorého si vážne vybral, asi by sa nestalo toľko smutných príbehov lásky.
Láska, potrebuje nielen trpezlivé hľadanie, ale viac vyžaduje oddané čakanie. Od vtedy, keď dva srdiečka sa priťahujú magickým pútom lásky, až dovtedy, keď sa stanú jedným, to trvá veľmi veľmi dlho. To je najsladší proces ale plný nezabudnuteľných bolestí aj sĺz. Chcela som niekedy povedať tým hrdinom v slovenskej literatúre, že životná láska nie je ako trava, ktorá prežije veľký oheň a po tom može znova vyrásť. Skutočná láska však je pružná v najťažšich chviliach života, to znamená, že dvaja sa nikdy neopustí jeden druhého v žiadnom prípade. Ale láska je zas tak nežná a jemná, ako kvetinka potrebuje vodu a slnečné ľuče, potrebuje starostlivosť s nesmiernou láskou. Láska toto slovo by som túžila hlboko zamknúť do duše, pre jej najnádhernejší výsledok rada čakám bez slov, len pre toho môjho. Pred sebou je tisíce nespočitateľných riek, len jeden malý pohárik vody mi stačí. Prechádzam sa po kvetinovej záhrade, len mienim hľadať svoju ružičku. To je môj sľub lásky nebíčku.
Srdečne som dojatá z úprimnej lásky každých zamilovaných, v životnej láske nikdy nie je vyhovorka ani pričina na rozlúčku, vôbec neexistujú. Pre tú jedinú životnú lásku by ľudia urobili všetko, len preto, aby sa objimali so svojou najmilovanejšou bytosťou celý život---večnosť vesmíru. V skutočnosti v živote človek nepotrebuje veľa, pohár vody, kúsok chleba a jedna veta MILUJEM TA stačí! Kým teraz tu dopíšem, tak mi veľmi chýba chlebíček od neho...usmievam sa pod nočnou oblohou, ešte raz si šepkám, naozaj, láska nie je taká, ako je v niektorej slovenskej literatúre. Verím pevne v životnú lásku, ona je pre mňa svätá ako náboženská viera pre verných kresťanov. Ak môžem poprosiť, túžim, aby práve ty si mi priniesol ten pohár vody. Túžim, že práve ty si správil ten chlebíček pre mňa, práve ty mi povieš tú vetu MILUJEM ŤA...Pre Teba rada nesiem modré z neba.
