Život nie je až tak dlhý, že by mohol dovoliť, aby sme si zvolili aj vyskúšali veľa rôznych ciest, aby sme dokonca mohli chápať, ktorá cesta vlastne je najvhodnejšia pre nás. No samozrejme, že ľudia musia veľa skúšať skôr, ako sa rozhodnú, čomu sa venujú celý život. Len bude tento proces dlhší alebo krátši, ale pravda, že nedá sa skúšať STÁLE. Našťastie, už som si zvolila svoju cestu, po ktorej túžim kráčať až do konca života. Od dnes som už začala vážne študovať činštinu, to je príprava na to, aby som sa stala zodpovedná vzdelaná učiteľka čínskeho jazyka.
Kariéra ako byť učiteľom je asi najnádhernejšia pod slniečkom. Učitelia mušia mať okrem bohatej znalosti a svojich hlbokých myšlienok, ale aj jedno horúce srdiečko zaplnené najúprimnejšou láskou k žiakom. Toto je najdôležitejšie. Ľudia, ktorí majú nádherné znalosti sú obdivuhodní, ale určite si viac vážime tých, ktorí majú najjemnejšie najdobručkejšie srdiečka a správajú sa k ľud´om s najväčšou milosťou.
V Číne vychvaľujeme učiteľa ako sviečku. Ked´ sa spaľuje, rozdáva žiakom svoje ligotajúce svetlo a teplučko. Slzičky od sviečky nebudu tiecť až do vtedy, ked´ sa sviečka zmení na prášok a dym idúc do neba. Pravda je však, že učiteľ formuje srdiečka žiakov ako svoje dielo. Už dávno mám taký sníček v srdiečku : Stať sa učiteľkou! A teraz konečne som urobila prvý krôčik na tejto ceste, po ktorej tak veľmi túžim.
Mňa veľmi milo prekvapilo, ked´ som počula prvé vyučovanie z tohto kurzu v prvý deň. Lebo veľa vecí, čo každý deň stretávame v živote okolo seba, čo sme si už veľmi zvykli, majú v sebe aj veľké aj krásne znamenanie, o ktorých nevie ani väčšina Číňanov. No, vlastne Číňania radi dávajú význam do každej veci. Ako napríklad, ked´ rodičia vymyšľajú dať meno svojim diet´atkam, určite aj s láskou a krásnou nádejou dajú hlboký význam. Všeobecne povedané, v Číne, dvaja ľudia majúc rovnaké meno sa málo stretnú v živote. Pozerám sa na slovenský kalendár, každý deň aj tisíc, i desaťtisíc ľudí spolu oslavujú meniny, ale to je tiež niečo krásne. To predsa je veľmi zaujímavá téma o našich kultúrach.
Pri prednáške som sa ale tiež strašne hanbila, lebo ako Číňanka, mala by som vedieť čo najviac, ako môžem, mala by som veľmi objavovať v našej kultúre tie vzácne pokladiky, čo sú skryté pod zemou 2000 rokov...Moja znalosť o Číne je ako kvapka z mora, niet o svete, zrazu som cítila čosi ťažké na pleciach. Hlások profesora znovu znie okolo mojich ušiach : Keby učiteľ chcel ponúkať žiakovi pohár vínka, a on sám musí mať vináreň. To je nádherný pocit, ked´ ľudia v živote mohli stretávať takého fantastického učiteľa. Je ako čerstvý jarný vetrík, prináša ľud´om do srdiečka najjemnejšie pohladkanie a útechu pre dušičku.
Tento kurz ma veľmi priťahuje, tak sa mi páči. Rada mu dávam moju všetku energiu aj celé srdce. Dostávam z neho nevypovedateľné radosti a šťastia. Cítim sa, že rastiem v duchu. Som šťastná, že som už na cestičke vedúcej k môjmu sníčku. Budem aspoň blízko k môjmu snu, a ten sen patrí nielen mne, tak túžim, aby som sa stala čim skôr schopná, aby sa sníček úžasne splnil. Každé ráno pozdravujem slniečko dobré ránko, a potom jazdím môj modrý konik POLO spolu s prúdom áut do mesta, večer sa vraciam domov a rozlúčim sa so slniečkom, chodí domov spinkať z práce. Život je nádherný a zaplnený, ked´ máme nejaký cieľ a sníček v srdiečku. A láska nám dáva najsilnejšiu podporu a najväčšiu silu, aby sme vydržali splniť naše sníčky.
Nech slniečko sa vždy tak usmieva na nás každý deň, a my ako tráva, snažíme sa, aby sme sa mu odmenili najjasnejším zázrakom života.
