Nadránom som si sadla vo vlaku smerom do Kosíc. Počula som odpriateľky Katky, že cesta je VEEEĽMI DLHÁ. Z Bratislavy do Kosíc budetrvať skoro 7 a pol hodiny. Hlboko som si vdychla, no, nebojím sa dlhejcesty, (keby som ešte vydržala pol hodiny viac, lietadlom by som sa ajdostala do Pekingu). Tešila som sa z malebnej prírody po ceste, veľmima fascinovali tie úžasné priestranné polia, zafarebené lesy a vysokéhory so snehom na vrchu. Počasie bolo veľmi pekné, čistá modrá oblohaotvorila svoje naručie, usmievalo sa na každého cestujúceho nazemi...Pomaličky som sa vzdialila z Bratislavy, aj keď som bola vRÝCHLIKU...Strašne som sa tešila na Košice, na Krásne Hôrky, na Kaštieľpri Betliari. Ale najviac som sa tešila asi na ľudí, ktorí žijú navychodnom Slovensku.
Slovami sa neda ani povedať taký pocit, čo mam v srdci kuSlovensku. Čim dlhšie tu žijem, tým viac lásky cítim k tejto zeme,ktorej jazyk rozprávam každý deň. Napisala som našmu dekanovi na našejuniverzite v Pekingu email, v ktorom som tak napísala, že cítim sacoraz šťastnejšie, lebo som v Pekingu práve študovala slovenšinu, tentomenej rozširený jazyk. Vďaka slovenčine môžem tu poznávať toľkýchnádherných ľudí. Málo mojich kamarátov z Pekingu mi rozumie, prečo somtak fascinovaná slovenčinou, no, nemám prečo, láska zo srdcanepotrebuje dôvod, milujem slovenčinu, pravdaže aj milujem nádhernéSlovensko! (Aj keď vlačiky na Slovensku chodievajú strašne pomalinky,moja láska ku Slovensku sa nezmeni! )
Keď som videla KOŠICE napísané na tabuľke, chvíľku som aninemohla veriť svojim očiam, konečne som sa dostala do Košíc! Hneď somutekala zo stanice, pod teplým slniečkom som sa obzrela na okolnosť,všade je tak krásne a pokojné, čerstvý vzduch mi hneď dával novúenergiu, s nadšením som chcela ísť smerom do starého mesta. Zrazu somsi uvedomila, preboha, tu nič neviem, musím sa veľa pýtať...Priamo predstanicou je autobusová zastávka, tam stáli veľa milých starých ľudí.Prišla som ku jednej starej panej, tá babička má najmenej 70 rokov, keďsom sa jej spýtala, ktorý autobus chodí do starého mesta, chytala marukou jemne na plece, jej krásne modré oči žiarili veselnosťou,odpovedala mi tak milými slovami " joj, moja, nemusíš miňať peniažky,len choď tam peši." Potom mi ukazala pred nami jednu cestičkuzaskryvatú zlatými padajúcimi lístkami zo stromov. To bolo moje prvérozpravanie s ľuďmi priamo z Košíc. Slniečko rozlialo teplé ľúče nadzem, ale vtedy v mojom srdci tiež hreje taký príjemný plamienok, odroztomilého dojatia.
V Košiciach je veľa vzácnych kostolov a staryćh budiev, najviacsa mi pacil Dóm sv.Alžbezy. Je naozaj niečo úžasné!!! Vchádzala som dovnutra, v kúte kostola pri soche sv.Márie palili sviečky, práve vtedyjedna stará babička palila svoje sviečky, možem tak silno cítiť, s akousvätou vierou robila to všetko, pomaličky rozkladala sviečky na zemi,bolo jej veľmi ťažko paliť toľko sviečok, akoby prekonala veľkuťažkosť, jednu po druhej palili všetky sviečky, ktoré priniesla, keďznova podstavila, naše oči sa stretli, v tichučkom kostoli sme sa lentak usmievali na seba, v tej chvíli som videla v jej jemných očiachtakú istú lásku, ktorú som 23 rokov videla v očiach mojej babičky...
Druhý deň som z Košíc cestovala autobusom do Rožňavy, na cestesom zastavila pri Hrade Krásne Hôrky. Pred odchodom na Slovensku somčitala knihu o tomto hrade, o príbehu lásky Františky a DonýnaAndrassyovcov, ani v sníčku som nemyslela, že tak sa mi splniloželanie, že som už stála pri tom krásnom hrade! V dedine som stretlajedného pána, videl, že máme veľmi ťažkú batožinu, povedal nám, že násodvedie na hrad autom. Ani som nestihla rozmyšľať, jeho autičko užstalo pri nás...Cesta na Hrad Krásne Hôrky trvala 2 minuty, ale nič somnevidela po cestičke, lebo v celom srdci bolo zaplnené nesmiernouvďakou a dojatím, akoby som už nič nevedela povedať po slovensky,nevedela som ani ako mám mu poďakovať za takú pomoc...Len viem jehomeno je Tibor, býva na ulici Lipová...
Cesta na vychodné Slovenska je plná nových dobrodružstiev,dojímavých stretutí a nezabudnuteľných zážitkov s najmilšímiSlovákmi...Keď som znova sedela vo vlaku do Bratislavy, tak som siobľubila pomaly vlačik, tak som dúfala, prosím, vlak, choď eštepomalšie, nech mi nechaš ešte chvíľku, aby som opäť pozrela nádhernévychodné Slovensko, aby som dychala najpríjemnejší vzduch ľudskejlásky...
Počula som od priateľov, že medzi západnýmSlovenska a vychodným Slovenska je veľký rozdiel. Áno, je predsa jasnýrozdiel. Ale teraz len myslím ekonomicky. Aj v Číne je obrovský rozdielmedzi mestami a dedinami, medzi západnou Číny a vychodnou Číny, toexistuje ako fakt, čo je naša úloha, že všetci by mali usilovnepracovať v svojej oblasti, aby celý štát funguje dobre, aby postupne sazmenšil ten rozdiel medzi rôznymi krajmi krajiny. Ekonomicky rozdiel bysa nemal stať múr komunikácie medzi ľudmi. Neoddelím Slovákov podľatoho, odkiaľ pochádza, vlastne ste jeden národ, naozaj myslím, žeSlováci máte právo byť veľmi hrdí, lebo na Slovensku máte tak úžasnúbohatú históriu, malebnú prírodu a najmilších ľudi, to jenajnajnajvzácnejší pokladik, čo jeden národ vôbec môže mať v sebe.
Slovensko navždy má môj srdečný obdiv aj najúprimnejšiu lásku.
