Čučoriedkové noci sú intímnou metaforou medziľudských vzťahov. Rovnako ako aj v predchádzajúcich snímkach hongkonského režiséra (2046, Hongkonský expres), Kar-Wai opäť definuje exkluzivitu lásky v jej existenciálnej podobe a povyšuje ju na úroveň vrcholu ľudského snaženia, zmyslu života. Či sa jedná o lásku manželov, dcéry a otca, či lásky neznámych, zavše ako éterická emócia ovplyvňuje správanie jednotlivých ľudských bytostí. Človek pred láskou neutečie, ani sa neskryje za pohárikom whisky. Kar-Waiov optimizmus však počíta s nádejou, že sa vždy nájde niekto, kto si objedná čučoriedkový koláč, a teda, že nikto neostane sám. Tomu zodpovedá aj princíp osudovosti a náhody, kedy človek stretne, koho musí stretnúť, zažiť, čo musí zažiť, aby mohol v budúcnosti napríklad opäť otvoriť srdce pre niekoho, koho možno bude milovať.
Kar-Waiova osobitá filozofia lásky plná smútku, strastí, ale i nádeje a optimizmu varíruje v osudoch, príbehoch niekoľkých postáv, ktoré epizodicky dopĺňajú hlavnú dejovú líniu Elizabeth (Norah Jonesová) a jej cesty za nájdením opätovnej istoty v seba sa a v lásku. Melodické tóny talentovanej speváčky Norah Jonesová výborne dolievajú misku intímnej atmosféry, ktorú vie Kar-Wai tak elegantne namixovať vďaka kolorickým obrazom ala Jean-Pierre Jeunet, taktiež však dimenziou dôverného, komorného dialógu. Rozhovory o čučoriedkovom koláči jasne personifikujú vonkajšiu i vnútornú podobnosť s úskaliami v medziľudských vzťahoch. Pomenúvajú konkrétne veci a hlásia sa k pravde, že my všetci sme rôzni a máme odlišné chute.
Gradáciu citlivých scén Kar-wai dosahuje prostredníctvom jemu vlastných, mierne spomalených, farbistých obrazov. Skvelá kamera dynamizuje, nenudí. Hereckí partneri Jude Law a Norah Jones k sebe herecky priľnuli dokonale, a rovnako tak, s dostatočnou dávkou prirodzenosti a šarmu, aj odohrali svoje scény vo filme. Napriek tomu, že film je zaujímavý a pekný na pohľad, Kar-Waiova originálnosť značne absentuje a divák môže miestami nadobudnúť dojem, že hongkonský režisér už len kopíruje sám seba. A to hovoríme nielen o forme, ale aj o obsahu. Výstavbou príbehu, ale i pestrosťou a štruktúrou obrazu Čučoriedkové noci najviac pripomínajú práve Kar-Waiovu staršiu snímku Hongkonský expres. S tým rozdielom, že tentoraz sa nechal inšpirovať atmosférou amerických miest a americkou kultúrou, čo podstatne narúšilo jemnú perokresbu ázijských ľúbostných vzťahov jeho predchádzajúcich filmov.
Jeremy (Jude Law) vlastní malú kaviarničku v New Yorku. Keď sa jedného dňa otvoria dvere, netuší, že dnu vstúpi žena, do ktorej sa zaľúbi. Elizabeth (Norah Jonesová) trpí z rozchodu s jej bývalým. Nevie sa nad to povzniesť. Obaja niečo stratili, obaja niečo hľadajú. Spoločné večery nad čučoriedkovým koláčom, noci plné priateľského slova, obidvom otvárajú oči i srdcia. Predtým než sa Elizabeth môže zase ľúbiť, musí prekonať trpký žiaľ a znovuobjaviť stratený pokoj niekde vo vnútri seba. Pracuje ako servírka v rôznych podnikoch v rôznych mestách a posiela Jeremymu zo svojich ciest pohľadnice. Stretáva všedných ľudí s obyčajnými ľudskými problémami, aby napokon i ona sama vyriešila svoj vlastný problém. Jeremy zatiaľ čaká, a čím viac si uvedomuje, že on sám je ako čučoriedkový koláč, ktorý nikto nechce, ale napokon sa našiel niekto komu zachutil...
Film Čučoriedkové noci Wong Kar-Waia sa potáca medzi „bytím niečím“ a „hraním sa na niečo“, bohužiaľ na niečo, čo už tu bolo. Na prvý pohľad prekrásne pozeranie prešpikované kvalitným hereckým duom pod povrchom absentuje originálnosť a napodobňuje seba sa v novom produkte. Či podobnej schopnosti pána Kar-Waia naučila americká kultúra, ostane asi len výkričníkom kríženým s otáznikom v jeho portfóliu filmových snímok.
