Presne o šiestej hodine ráno Peter Gazdík vstane, vyčistí si zuby, prepláchne tvár a odprevadí deti do škôlky. Všetky úlohy vykoná automaticky a dôsledne, napriek tomu že nepovie ani slovo. Je príliš unavený. Ženu Evu mu pred rokom zrazil dôsledný šofér na priechode pre chodcov. Dvakrát. Druhýkrát, keď cúval. Peter Gazdík pozrie na svoju vráskavú tvár na skle. Až teraz si uvedomí, že sa nachádza v električke, a že ide do práce. Hromadný spoj s číslom 4 smeruje do centra. Peter Gazdik hlasno zívne a doširoka roztvorí papuľu. Babička sediaca pred ním polohlasne zamrmle:"Nevychovanec." V električke je zopár ľudí a všetci civia do prázdna. Mladík stojaci obďaleč počúva mp3 prehrávač. Peter Gazdík vytiahne z brašne obložený rožok a s chuťou sa zahryzne. Takmer sa zadávi, keď na ďalšej zastávke do vozňa nastúpi cigánske chlapča s harmonikou a začne vyhrávať.