Španielskyrežisér J. A. Bayona vtisol svojej filmovej debutovej snímke Sirotinec pozoruhodnú atmosféru, ktorá vsebe mixuje mnoho žánrov, od hororu až po rozprávku. V Španielsku sa filmokamžite zaradil medzi najúspešnejšie snímky v histórii španielskeho filmu.
Vizuálna i formálna podobnosť Sirotincas filmom mexického režiséra Guillerma del Tora Faunov Labyrint nie jenáhodná, nakoľko sa del Toro podieľal na produkovaní filmu. Napriek jeho slovám, že do realizácie filmu zasahoval len minimálne, jeho výrazný vplyv na snímku je neodškriepiteľný. Bayona čerpal inšpiráciu z mnohých filmov. Najviac zrejme cítiť hororovú rozprávkovosť del Tora, ale určite aj existenciálnu poetiku čílskeho režiséra Alejandra Amenábara (Volanie mora, Tí druhí). V Sirotinci tak napokon šikovne kopíruje rôzne prebraté motívy a formy. Problém možno nastane iba vtedy, pokiaľ by sme sa snažili nájsť autorovu vlastnú pečiatku. Ani po druhom zhliadnutí filmu sa u mňa nedostavil ten pocit náležitého uspokojenia, kedy by som si mohol povedať: "Áno, tak toto hej." Bayonova vlastná identita zapadá v kope iných identít jemu nie vlastných filmov. Napriek tomu je film veľmi pozerateľný. Nadšencov krvavých hororov však dozaista sklame.
Bayona buduje napätie postupne. Vo filme sa nájde iba veľmi málo momentov, kedy by človek s vygúlenými očami zvrieskol a možno opľul oprotisediaceho v kine, alebo minimálne poskočilo srdiečko o tri takty a chrbát by ovial ten dobre známy mrazivý dotyk vzrušenia a strachu. Miestami som mal dokonca pocit, že sa nudím. Príbeh však našťastie nepostrádal dynamiku a divák sa postupne zahĺbil a sám si začal klásť otázky a odhalovať úlomky ťaživej minulosti, ktorá ovplyvňovala súčasný život Laury.
Vpríbehu Laury (Belén Ruedová), bývalej siroty, Bayona roztvára nielen dve dejové línie minulosti a prítomnosti, ktoré sa v sebe paralelne prelínajú, ale takisto dve roviny reality a fantázie. Laura sa vracia na miesto, kde vyrastala, aby tu založila domov pre opustené deti. Jej chorý adoptívny syn Simon (Roger Príncep) sa po nasťahovaní začne hrať s imaginárnymi priateľmi. Laura to spočiatku vníma ako následok nedostatku reálnych kamarátov a snaží sa ich Simonovi vyhovoriť z hlavy. Po jeho zmiznutí však ona sama musí učiniť zásadné rozhodnutie. Rozhodnutie medzi životom a smrťou. Ale i rozhodnutie medzi láskou k synovi a láskou k manželovi Carlosovi (Fernando Cayo). Jej voľba napokon odhalí i strašnú minulosť domu, ktorý kedysi volala domovom.
„ Konflikt medzi svetom detía svetom dospelých som chcel vykresliť do hĺbky. Myšlienka návratu, zápasenie sneznámym a Laura, ktorá si vytvára vlastný paralelný príbeh, boli pre mňarozhodujúce. Istým kľúčom boli aj detské hry. Najvýznamnejšia časť filmu je,keď Laura povie: Ja už neviem, ako sa to hrá.“ J. A. Bayona
Režisérsa pohráva s motívom nestarnúcich detí, známym z rozprávky o Petrovi Panovi.Laura sa pre záchranu svojho syna musí nevyhnutne premeniť na Wendy a rozpamätať sa, ako sa tie hry hrajú .Toro vo Faunovom Labyrinte napríklad čerpal rozprávkovosť z Alenky v ríši divov.
Sirotinec je zauijmavý film, ktorý sa oplatí vidieť minimálne raz. Hoci snímka neprináša nič nové, aspoň elegantne spracuváva to dobré staré. A vďaka výbornému herectvu Belén Ruedovej sa môže stať dokonca pôžitkom.
