Čas. Čas symbolicky predostretý napozadí fiktívneho vzťahu milencov Ji-woo a Seh-hee, rovnako však aj časdefinujúci režisérov vývoj a posun v spôsobe sebarealizácie. Neskrývanátranscendentnosť predchádzajúcich snímok sa v Čase (2006) reflektuje hlboko pod povrch deja, kde sa zhmotňuje doautorovho univerza plynutia času.
Tradičný príbeh lásky, determinovanej stereotypom, stagnáciou, paralelneprelína uvedomelý všeobecný existenčný deficit kórejskej populácie, v ktorej zrôznych príčin podstupuje plastickú operáciu až polovica mladých ľudí vo vekuokolo dvadsať rokov. Kórejský režisér Kim Ki-duk do filmu opäť metamorfovaltrpké reálie, vnímanie a kultúru vlastnej krajiny. Netradične však pracuje sklinickou psychológiou a zdanlivou schizofréniou. Pohráva sa s myšlienkou, čičlovek stratou tváre stráca i vlastnú identitu. Čím sa vlastne v sebeidentifikujeme? Kým sme a čo nás tvorí? Sme naozaj iba tvár v zrkadle, ktorúmožno kedykoľvek zmeniť?
Čas sa do istej miery vymyká zautorových tzv. „tichých filmov“, v ktorých komunikácia prebieha takmervýhradne bez slov, gestami, pohľadmi. Dialógy v nich boli zámerne redukované naminimum, aby sa podčiarkla duchovná harmónia, jednota medzi ľuďmi. Snímka Čas však trpí prílišnou verbálnosťou.Niekdajší Kim Ki-dukov poetizmus vo filme iba bolestne poletuje. Režisér totižrozpráva o reálnom psychologicko-sociálnom aspekte a snímka mu poskytuje lenveľmi málo priestoru na obratnejšie manévrovanie. Filmu taktiež chýba výraznejšiahudba. Napriek tomu, že sú melódie jemné a citlivé, podobný mrazivý efekt ako v3-Iron nedosahujú.
Dej sa odohráva v Južnej Kórei. Ji-woo a Seh-hee žijú v dvojročnommileneckom pomere. Niekdajšia vášeň a túžba sa z ich vzťahu už dávno vytratili.Pohlavný styk sa stal nudným stereotypom. Keďže sa však stále ľúbia, ostávajúspolu. Ji-woo pokorne znáša hysterické žiarlivé výstupy svojej milenky. Seh-heesa desí myšlienky, že ho stratí. Tento strach v nej bytostne rastie, ažprerastie do rozhodnutia zmeniť si tvár.
„Si unavený z každodenného pohľadu na moje telo?“ pýta sa Seh-hee. „Prepáč,že mám každý deň tú istú, nudnú tvár.“
Seh-hee sa zbalí, opustí svoj byt, nenechá žiadnu správu. Po úspešnejplastickej operácii sa vracia do Ji-woovho života s novou tvárou a identitouako See-hee. Zamestná sa v kaviarni, kam Ji-woo chodí a pokúša sa s ním začaťnový vzťah, v ktorom ešte existuje množstvo túžby a očakávania. Hoci sa Ji-woozamiluje, nedokáže úplne zabudnúť na svoju bývalú milenku, ktorá ho bez slovaopustila. See-hee sa rozhodne vyložiť všetky karty na stôl. Nechá mu odkaz, žesa k nemu Seh-hee vracia. Pre ktorú z nich dvoch sa nakoniec Ji-woo rozhodne?
