Keď sa v roku 2001 na pultoch objavila počítačová hra podnázvom Max Payne a naštartovala evolučnúdeformáciu maloletých mozgov, pre ktoré označenie smajlíka s číslom pätnásťbolo rovnakou výzvou ako pre japonského turistu skočiť salto do Dunaja,hollywoodske štúdia očakávajúco pohli tou svojou veľkou vypočítavou obrvou nadokom a ukuchtili filmový vývar, ktorý, ako sa zdá, už dávno nie je v záručnejlehote.
Napokon vydolovať filmový zázrak z počítačovej hry bolavždy otrocká a nezávideniahodná úloha. Galejníkom sa tentoraz stal írskyrežisér John Moore, inak tvorca zaujímavého filmu Let Fénixa, či hororového remaku Omen.Pokiaľ mal byť ale Max Payne vrcholomjeho tvorby, Boh mu pomáhaj... Napriek úžasnému traileru, ktorý ma ako divákaskutočne navnadil, na konci ostalo iba trápne ticho, oči skrivené do podobyzačarovaného škriatka a strašné sklamanie. Ak by nuda vedela hovoriť,kričala by, kričala: „Max Payne, Max Payne!“
Nech sa pristupuje k filmovej snímke vytvorenej namotívy počítačovej hry z akejkoľvek strany, treba sa vždy zamyslieť nad žánrovouodlišnosťou. Počítačová hra predpokladá aktivitu hráča. Tomu zodpovedá ajatmosféra a štylizácia. Bohužiaľ to, čo tak výborne platí a funguje vpočítačovej hre, katastroficky zlyháva vo filme, kde je divák iba pasívnymprvkom a jedinú mozgovú aktivitu využíva na vytiahnutie praženej kukuricez papierového vrecka. Preto v tomtoprípade kopírovať atmosféru počítačovej hry znamená prehrať boj s filmovýmdivákom. Max Payne sa stal naozaj bolesťou...
Atmosférou Max Paynepripomína hrubý uzlík medzi filmami SinCity, Hell Boy a Matrix. Napätie, ktoré spočiatku výborneúčinkuje a väzní diváka v sedadle, sa o pár minút neskôr mení natrpkú prechádzku púšťou. Akcie si divákveľa neužije a aj to, čo mu film ponúkne, nie je natoľko výnimočné, abykvôli tomu večer nemohol zaspať. Hororová fantazijná časť s lietajúcimi príšeramišteklí chvíľku zvedavosť a predstavivosť, ale je to iba nepatrná chvíľka, ktorása po rozuzlení mení na bolestnú dezilúziu.
Americký herec Mark Wahlberg (Planéta opíc, Štyria bratia,Perfektná búrka) má s akčnými filmaminemalé skúsenosti. Jeho herecký výkon bol bohužiaľ natoľko štandardný, že somsi na jeho mieste dokázal predstaviť akéhokoľvek iného herca. Stačilo by ho lenobliecť do čiernej koženej vesty a dať mu pár revolverov a brokovnicu.Wahlbergov zachrípnutý prehovor v úvode filmu však vyvolal celkom príjemnémrazenie. Vo filme Max Payne sa dozaista nájde pár dobrých scén. Na tom ale dobréfilmy nestoja.
Učebnicový príbeh rozpráva o detektívovi Maxovi Paynovi,ktorý žije pomstou. Hľadá vrahov svojej ženy a dieťaťa. Na ničom inom munezáleží, a preto je pre mnohých ľudí nebezpečný. Postupne odhaľuje vládnyprojekt a ilegálny obchod s halucinogénnou drogou Valkyr, ktorá je vysokonávyková a pôsobí ako veľká dávka adrenalínu. Max nakoniec odhalí pozadie vraždy svojejrodiny a bude to pravda, ktorá sa mu nebude veľmi páčiť, čo sa potom nebudepáčiť zloduchom, na ktorých sa Payne vyzbrojí parádnym arzenálom zbraní.
Film Max Payne jepriemerný film. Pokiaľ ste fanúšik rovnomennej počítačovej hry, možno oželietejeho nedostatky, inak by som snímku, vo všetkej úprimnosti, zaradil medzi jednorazovézáležitosti a ponechal ju zaviať prachom...
