Nebeská

Nebesá,

nebesá plačú, ronia soľ

- a na očiach dúhy visí rozmar

v nežnej ruži, čo kvitne, aby pohrýzla

- a na listoch rosa ligoce sa hviezdami

lampášmi, čo svietia, aby pohasli

- a na nebi večný chameleón farieb

maliar, čo maľuje, aby oklamal

Nebesá

nebesá plačú, ronia soľ

- a v sluchoch dlho tíchnu frázy

verše, čo hrejú, aby popálili

- a nad baldachýnom zlatý lúč

šíp slnka, čo teší, aby rozhneval

- a v toku bystrej rieky šantia víry

cudzinci, čo prekvapia, aby sklamali

Nebesá

nebesá plačú, ronia soľ

- a hriech mlčí ako podpätok pravdy

na tvári guličky sĺz a v ústach tichý bôľ

- a nebesá mlčia vo svojej esencii

v tvare, čo sa tvári, aby sa pretvoril

- a nebesá v kruhu večnosti kujú chvíle

okamžiky, ktoré milujeme, aby sme ich nenávideli