"Potkan!" zareve hystericky postaršia žena. Pán Mlynárik sa trhne. Žena smeruje rýchlym krokom k nemu. Je očividne nahnevaná. Pánovi Mlynárikovi stečie po čele pot. Už-už myslí, že dostane jedno poza ucho. Žena okolo neho prejde, bez toho, aby mu čokoľvek povedala alebo urobila. Pán Mlynárik je v šoku. Vidí ako za ňou vybehne von z Billy veľké chlpaté zviera. Nie je to pes, žiadna rasa, ktorú by poznal. Je to potkan. Pán Mlynárik preglgne veľkú slinu, ktorou sa temer zadávi. Uvažuje, či nezmení lokál, ale predstava jeho manželky, čakajúcej doma za dverami, bola silnejšia, než akákoľvek potkania aféra.
"Takže tri mlieka. Výborne, Clever mliečka sú so zľavou." Pán Mlynárik prechádza pomedzi regále a kontroluje zoznam. Zrazu sa zastaví. Čuchá, čuchá. Čosi sa mu nezdá.
"Kurňa, čo to je za smrad?" povie nahlas len tak pre seba. Vedľa muž s guľatými očami naňho pozrie a usmeje sa.
"Cítite to?" opýta sa ho pán Mlynárik.
"Ja som nachcípaný, ja teraz necítim nič," odpovie muž.
"Akoby staré mlieko, alebo čo. Bože to je humus," povie pán Mlynárik a priblíži sa k regálom s mliečnymi výrobkami.
"Uf," zapchá si nos. "To je sila. Odtiaľ to ide," hlesne pán Mlynárik a ukáže na miesto za regálom. "Asi tam niekto niečo vylial."
Muž s guľatými očami len mykne plecom. To nie je jeho problém, pomyslí si. Pán Mlynárik rýchlo nahádže do košíka mliečniny z listu, aby odtiaľ mohol čo najskôr vypadnúť. Pri pečive uvidí približovať sa zamestnankyňu Billy v tradičnej praconej rovnošate. V rukách nesie prepravku s čerstvými rožkami. Pán Mlynárik sa poteší. Miluje vôňu čerstvo upečeného pečiva. Sleduje ženu, keď sa jej zrazu prepravka vyvráti a rožky popadajú na zem. Zamestnankyňa je na kolenách. Obzrie sa dookola, raz, dvakrát, a potom rožky rýchlo a šikovne nahádže naspäť do prepravky. Pán Mlynárik nechápe. Zamestnankyňa ho zazrie, ako na ňu hľadí, tak sa usmeje a odcupká preč s prázdnou prepravkou.
"Myslím, že dnes si kúpim radšej chleba," zamyslí sa pán Mlynárik. O chvíľu ho strašne rozbolí hlava. Čaká v dlhom rade. Ľudia postupujú pomaly. Niektorí čítajú noviny, ktoré potom odkladajú na potraviny pred pokladňou. Iní nechávajú svoje košíky v rade a utekajú ešte zobrať, čo zabudli. Konečne sa pán Mlynárik dostáva na rad. Predavačka s tvárou smrtky naňho škaredo gáni. Potom odpípa všetok tovar a zdvihne k nemu unavené oči.
"Bude to všetko?" opýta sa. Pán Mlynárik prikývne. Predavačka si ho však nevšimne a naštvane zopakuje svoju otázku.
"Áno, všetko," odpovie pán Mlynárik.
"Bude to 10 eur a 20 centov."
Pán Mlynárik vytiahne z peňaženky 20 eur a podá ich predavačke.
"Dvadsať centov nemáte?" zachrapčí predavačka. Pán Mlynárik pozrie do peňaženky.
"Nemám," odvetí.
"Vy nemáte 20 centov?" oborí sa naňho predavačka. "To svet nevidel," zadudre si popod nos.
"Nech sa páči. Dovidenia," pošle pána Mlynárika het. A už zase pípa, píp, píp, píp. A pípa aj keď pán Mlynárik znechutene odchádza z Billy a bude pípať, aj keď sa sem zase zajtra vráti.
