Tá veľká tabuľa, transparent, s nápisom Besetzt (Obsadené), mala v sebe čosi magické, mystické. Ba povedal by som, až starodávne rituálne. Srdce sa mi ozajstne rozbúšilo. Nazeral som na seba odkiaľsi zhora ako tancujem okolo blčiaceho ohňa s viedenskými študentmi a študentkami. Rituálny tanec. Tanec s vlkmi. Ako prostriedok našich dovtedy nemých výkrikov. Vzdelanie nie je na predaj! Chceme sa kvalitne vzdelávať! Lepšie študijné podmienky! Peniaze zotročujú!
Áno, áno, vzývali sme, to všetko sme vzývali, akoby sme sa modlili k bohom. Pokladali sme na oltár svoje mizerné argumenty vzbury, márnili poplatky úradníkov. Plamene zatiaľ stúpali vôkol nás do výšin, zahaľovali nás. Uvažujem, keď nás tak vidím všetkých v ohni, či je ešte vôbec dôležitý zmysel tanca, či pre nás viac neznamená tanec samotný. Chceme sa búriť. Nie pre vyššie hodnoty, nie pre spravodlivosť, mier, kdeže, chceme sa búriť pre ten samotný pocit vzbury. Chceme, chcem pocítiť ten oheň v srdci, keď všetko navôkol chladne a temnie. Pre ten pocit. Krásny, omladzujúci... Nie, nepoznám.
Vo Viedni sa teda čosi deje. Študenti protestujú. Možno nemajú závratné argumenty, ani východiská, riešenia situácií, možno protestujú len z nudy, z dlhej chvíle, ktovie, možno sú to hlupáci, ako som niekde čítal, potom dovoľte, rád by som sa stal aj ja jedným viedenským hlupákom, možno tiež z nudy, z dlhej chvíle, alebo len preto, že je správne povedať NIE a DOSŤ tam, kde sa očakáva čušať.
Študenti chcú ŠTUDOVAŤ a nie HRAŤ sa. Tak prestaňte konečne s tými hrami! Na Slovensku nikto univerzity obsadzovať nebude. V uliciach sa sem-tam mihne semiačko rebelantstva, ktoré aj tak ostane odsúdeniahodným v mysliach majority občanov súhlasivšieho, demokratického systému. Demokracia? Naozaj? Prestaňte sa hrajkať!
Slovenskí študenti sú takisto nespokojní ako tí viedenskí, rakúski, ako aj študenti v iných krajinách sveta, ale mám dojem, že tým našim je bližšie kvákať na facebooku a iných portáloch. Veď napokon, pozrite na mňa!
S blížiacim sa 17. novembrom však pociťujem potrebu zbaviť takto povrchne trošky hnevu. Nedá mi to. Stáť na námestiach v zime si dozaista vyžadovalo poriadny dôvod. Ale kde sme boli my, keď sa spoplatnilo školstvo u nás, kde sme boli... Demokracia! Prestaňme sa konečne hrajkať!
