Škatuľkuje sa všetko. Od A po Z. Škatuľkujú sa kultúry, národy, škatuľkujú sa rasy, rody, vekové kategórie. V súčasnosti škatuľkári vyrábajú škatuľky na bežiacom páse. Podliehajú pritom dikcii globalizácie. To v skratke znamená, že škatuľky vytvorené predtým, už dávno neplatia a nahrádzajú ich nové, o čosi viac všeobecne formulované škatule. Obsah škatuľky slovenského národa kedysi charakterizovala kombinácia troch P: Priateľský, pracovitý, pohostinný. Čo by tam prostý Slovák našiel dnes?
Slovensko donedávna žilo futbalom. Náhle však umrelo. Zhaslo v čiernej diere charakterov. Pohnútkou pre patetický umieračik sa stala rokmi nadobudnutá charakterová črta Slovákov. Povrchnosť! Slovenskí fanúšikovia už roky dokazujú svoju spôsobilosť pre túto evidentne atraktívnu vlastnosť človeka. Média im pritom priateľsky potľapkávajú plecia. Ľudia sa radi nechávajú potľapkávať. Ani si neuvedomujú aké mediálne harakiri je na nich dobrovoľne páchané! Podsunuté pravdy vyhlasujú za vlastné pravdy, hádajú sa do krvi a pomaly by najradšej nevychádzali z domu. Niekto v zákulisí si opäť blažene mädlí svoje dobre ošetrované ručičky.
Smiešne. Na Slovensku je inak veľa vecí smiešnych. Hoci len málokto sa smeje. A veľa vecí je povrchných. Okrem športu aj v medziľudských vzťahoch, kultúre a politike. Dokonca aj rasová a národnostná neznášanlivosť mnohých Slovákov je povrchná. Keď Slovák, ktorý v živote nestretol Maďara, proklamuje, že Maďarov nenávidí, istotne vie, o čom hovorí. V deň našej prehry so Slovinskom, som sa stal svedkom slovného, rasového útoku na zástavke električky na Trnavskom mýte. Dvaja podgurážení mladíci nadávali na vystrašený vietnamský pár. Posielali ich niekam, ani sami nevedeli presne kam, ale určite tým mysleli hocikam inde, len nie tu na Slovensku.
To je úroveň! Ozval sa deduško stojaci pri mne. Áno, pomyslel som si. Ale o čo sme lepší, keď sa len prizeráme. Povrchnosť. Slovenská povrchnosť je smiešna. Ako mnoho vecí v tomto štáte. Hoci len málokto sa smeje.
