Každý dialekt určitým predstupňom, alebo schodíkom na schodisku k spisovnej reči. V každom národe má svoje plne opodstatnené miesto, ale iba do chvíle, kým prostredníctvom kryštalizácie rôznych dialektov nevznikne dokonalá spisovná reč. Táto reč je potom dokonalou formou slovného vyjadrovania sa toho ktorého národa, kým všetky dialekty sa zostávajú menej dokonalými formami danej reči.
No a práve v poznaní toho, čo je dokonalé a čo nedokonalé spočíva kľúč k pochopeniu, prečo máme hovoriť spisovnou rečou. Jednoducho preto, lebo človek má vždy usilovať k tej najvyššej možnej dokonalosti. A nie len v reči, ale vo všetkom, čo robí.
Na základe všetkého, čo z nás vychádza vzniká totiž vo stvorení vždy nejaká forma. Naše cítenie vytvára živé formy a vytvára ich i naše myslenie i naša reč.
Pekné, ušľachtilé city, myšlienky a slová vytvárajú pekné a ušľachtilé formy. Nepekné a zlé city, myšlienky a slová zase škaredé a nepekné formy. Vo stvorení týmto spôsobom neustále niečo formujeme a budujeme a to buď niečo pekné a ušľachtilé, alebo škaredé a zlé.
Každý cit, každá myšlienka, a každé slovo teda vytvára v jemnejšej úrovni stvorenia nejakú formu. Ak hovoríme spisovnou rečou, ktorá je tou najdokonalejšou formou reči určitého národa, vytvárame týmto spôsobom dokonalé formy, ktoré nás samotných spätne ovplyvňujú v Zákone spätného účinku.
Ak ale používame dialekty, vytvárame tým menej pekné a menej dokonalé formy, ktoré nás taktiež spätne ovplyvňujú. Aká je však naša reč, presne takými sa stávame aj my samotní. Tvrdá reč formuje tvrdých ľudí /západoslovenské nárečie/ a mäkká, ľubozvučná reč formuje mäkkých, dobrosrdečných ľudí /stredoslovenské nárečie – základ spisovnej slovenčiny/.
Každému bude asi jasné, že bez snahy o dokonalosť nemožno vybudovať nič dokonalého. Toto platí i pre náš slovný prejav. Ak teda chceme, aby to, čo našou rečou vytvárame a formujeme bolo skutočne dokonalé, stojí naozaj za trochu námahy donútiť sa hovoriť spisovne a tým formovať a budovať krásne a dokonalé formy.
Ak v tom však budeme ľahostajnými a podliehajúcimi rôznym dialektom, určite nebudeme budovať a formovať také dokonalé a krásne veci, aké by sme pri troške námahy a sebaovládania formovať mohli.
Človek má usilovať o krásu a dokonalosť vo všetkých oblastiach svojho života a teda aj vo vyjadrovaní sa v rodnej reči. Človek má mať pred sebou tie najvyššie ciele a má túžiť a usilovať o to, aby ich dosiahol. No a táto jeho túžba po dokonalosti ho potom bude posúvať stále nahor a on sa nakoniec bude môcť stať dokonalým. Dokonalým človekom!
To je teda dôvod, prečo by sme vo svojom formovaní všetkého, čo z nás vychádza, čiže vo formovaní svojich citov, myšlienok a slovného prejavu mali vždy usilovať a smerovať k tej najvyššej dokonalosti a k tomu najvyššiemu zušľachteniu. No a tou najvyššou dokonalosťou v oblasti nášho slovného prejavu je bezpochyby naša spisovná reč.
L.L., sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti
