Libor Lukáč
Televízia – hriech náš každodenný
Opäť sa budem venovať téme skazonosného pôsobenia najpopulárnejšieho zariadenia na krátenie chvíľ, spôsobujúceho nesmierny mravný úpadok spoločnosti.
Snažím sa byť človekom s vlastným pohľadom na realitu. Emailový kontakt: libor.lukac@atlas.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Opäť sa budem venovať téme skazonosného pôsobenia najpopulárnejšieho zariadenia na krátenie chvíľ, spôsobujúceho nesmierny mravný úpadok spoločnosti.
Prednedávnom som zverejnil článok, pojednávajúci o skutočnej príčine katastrofy v Japonsku. Je ňou nesprávne myslenie a jednanie ľudí jednak vo vzťahu k prírode a jednak vo vzťahu sebe samým. A čo kto seje, to musí potom aj celkom zákonite žať. Súčasne prebiehajúce prírodné katastrofy a nešťastia nie sú teda nijakým dielom náhody, ale naopak, zákonitou odozvou, zodpovedajúcou vnútornému a vonkajšiemu stavu ľudskej civilizácie. Je to nastavené zrkadlo, v ktorom máme možnosť vidieť svoju vlastnú tvár. A to bez príkras a úplne pravdivo.
Niet vari na svete človeka, ktorý by aspoň raz vo svojom živote neprežil radosť, či šťastie, alebo naopak, bolesť a utrpenie. Ide o dve úplne protichodné prežívania, ktoré však majú niečo spoločného. Obe dokážu svojou intenzitou zasiahnuť najvnútornejšie jadro našej osobnosti – nášho ducha.
Ľudia znehodnotili slovo a vlastný rečový prejav. Nadmerným zneužívaným sme ho katastrofálnym spôsobom devalvovali, takže ľudské slovo stratilo svoju váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.
Svetom otriasa obrovská tragédia, ktorá sa udiala v Japonsku. K tisícom obetí na životoch a k obrovským materiálnym škodám, spôsobených zemetrasením a následne vyvolanou vlnou tsunami a sa ešte navyše pridružilo poškodenie jadrovej elektrárne, z ktorej uniká radiácia. Ide o katastrofu takmer apokalyptických rozmerov, aká nemá v dejinách Japonska obdobu od druhej svetovej vojny.
Pokúsim sa voľne pretlmočiť jeden veľmi zaujímavý rozhovor, ktorý odznel v slovenskom rozhlase na tému perspektív genetického výskumu vo vzťahu k ľudskému zdraviu.
Ako môžete hovoriť o úcte a láske k ľudom, keď v mnohých svojich článkoch píšete o ich nízkosti, povrchnosti, plytkosti, egoizme, skazenosti a vnútornej nečistote? Vari ľudí nenávidíte?
Zameriam sa len na dráždenie nízkych pudov človeka vo forme sexuality. Vynález televízie sa stal prevratným šíriteľom nehanebnosti spojenej s pretláčaním sexuality ako prostriedku na uspokojenie, hoci hlavným zámerom bolo a je zrejme upokojenie väčšiny populácie.
Predstavme si obrovskú ľadovú kryhu, mohutne týčiacu sa v mori. Avšak aj napriek jej veľkej, bielej, ľadovej majestátnosti, ktorú vidíme nad hladinou je to len jedna tretina z jej skutočnej veľkosti. Dve tretiny, omnoho väčšie, mohutnejšie a majestátnejšie sa skrývajú pod hladinou.
Istý muž si kúpil v bufete párky a odniesol si ich ku stolíku. Ako si ich naň kládol uvedomil si, že si chcel kúpiť ešte aj niečo na pitie. Vrátil sa teda po nápoj. Ako však ide nazad ku stolíku vidí, že pri ňom sedí inteligentne vyzerajúci a dobre oblečený bradatý pán a konzumuje jeho párky. Muž prišiel ku stolíku, nič nepovedal, sadol si, vzal si druhú, zvyšnú párku a začal jesť. Bradáč sa chvíľu naňho pozeral, ale ani on nič nepovedal a tak spolu mlčky jedli.
Mnohé veci, ktoré ľudia vytvorili a vymysleli pôsobia ako dvojsečná zbraň. Okrem úžitku im totiž zároveň prinášajú i veľké množstvo zla. A toho zla je niekedy až tak veľa, že mnohokrát preváži to dobré. Určité vynálezy teda napokon, v konečnom dôsledku ľuďom prinášajú viac škody, ako úžitku. A to nie pre to, že by tie vynálezy boli sami o sebe zlé, ale preto, že samotní ľudia ich používajú a zneužívajú viac na zlé, ako na dobré.
Pripomeňme si staré, známe úslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Úslovie, ktoré platí aj v duchovnej oblasti. V dnešnej dobe existuje totiž obrovské množstvo duchovných poznatkov a praktík, ktoré nás môžu na prvý pohľad v mnohom zaujať, ale ktoré predsa len nemajú z hľadiska nášho skutočného duchovného rastu takmer nijakú cenu. Ba práve naopak, môžu nás neraz skôr zavádzať a spôsobovať nám neprekonateľné prekážky.
Opäť máme za sebou honosné a okázalé oslavy začiatku nového roka. Opäť sa veľké svetové metropoly, ale aj malé mestá a mestečká vzájomne predháňali v tom, kto bude mať veľkolepejší a krajší ohňostroj. Vo veľkom celosvetovom meradle tak opäť približne za 10 až 20 minút márnotratne vyfučali do vzduchu pre hlúpu parádu doslova miliardy. A za ten čas, za tých 10 až 20 minút možno niekde na svete zomrelo od hladu 100, alebo 200 ľudí. Dá sa takéto niečo považovať za normálne a úplne prirodzené?
Pri pohľade na volebné sľuby kandidátov na starostov a primátorov slovenských obcí a miest mi bolo veľmi smutno. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov alebo nezávislých kandidátov boli totiž iba sľuby smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej oblasti, vidiac práve v tomto liek na všetky problémy. Išlo v podstate o veľké spoločné vyjadrenie viery, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.
Čo pekného povedať o Vianociach, ktoré sa stali oslavou konzumu a spotreby? Ktoré sa stali sviatkami horúčkovitého nakupovania a vysokých ziskov, sviatkami plného brucha a od rána do večera pustenej televízie? Sviatkami rodinných, či iných stretnutí, plných plytkých a prázdnych rozhovorov o malichernostiach, ktoré sa pre ľudí v ich obmedzenosti stali stredobodom všetkého vesmírneho diania?
Ľudia si musia byť vedomí toho, že svojim vlastným úsilím zdola nahor, nech už by bolo akokoľvek intenzívne a poctivé, sa nikdy oni sami nemôžu dopracovať k poznaniu absolútnej Pravdy. Človek je totiž dieťaťom stvorenia a vždy ním aj zostane. Jeho hranicami zostane preto naveky obmedzený i jeho pohľad.
Kristus kedysi hovoril o príchode Syna Človeka, kresťania očakávajú druhý príchod Krista, židia zase svojho Mesiáša. Hovorí sa o transformačnom procese, o Mayskom kalendári a o roku 2012, o očiste a poslednom súde, o príchode planéty Nibiru a tak ďalej a tak ďalej. Vo všetkých týchto prípadoch však ide iba o rozdielne pomenovania a rozdielne zrelé pohľady na jedno a to isté dianie. Dianie, v ktorom zvíťazí Božia Vôľa na zemi!
Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. V rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje veľké problémy pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.
Zmyslom života človeka na zemi je duchovný vzostup! Vzostup jeho poznania a uvedomenia, smerujúci čo najpriamejšou cestou nahor, ku Svetlu!
Považujem za povinnosť oboznámiť verejnosť s existenciou istého mimoriadne účinného prípravku, pôsobiaceho priam neuveriteľným spôsobom nie len pri rakovine, ale aj pri ostatných chorobách.