To, čo nie je vidieť, ale čo nás doslova zásadným spôsobom ovplyvňuje sú obrovské svety, vytvárané naším cítením a myslením. Vytvárané kvalitou, alebo nekvalitou nášho cítenia a myslenia. To je ono neznáme a neprejavené, čo má zásadný vplyv na to viditeľné a vonkajšie.
Tak totiž, ako existujú určité objektívne Zákonitosti, podľa ktorých sa riadi hmotný svet a iba poznanie, podriadenie sa a využitie týchto Zákonitostí nám mohlo priniesť nebývalý technický pokrok, presne rovnako vládnu aj v spomínaných, neprejavených, neviditeľných a skrytých svetoch citov a myšlienok ľudí určité objektívne Zákonitosti, ktorými sa tam všetko riadi.
Tieto skryté, neprejavené svety a Zákonité dianie v nich sú však neoddeliteľnou časťou nášho bytia podobne, ako je to u dvoch tretín ľadovej kryhy, nachádzajúcich sa pod hladinou. U dvoch tretín, ktoré určujú ťažisko celého objektu a sú určujúcimi pre jeho smerovanie v morskom prúdení.
Tieto skryté, neprejavené, ale reálne existujúce svety nazvali ľudia duchovnom. Sú riadené objektívnymi duchovnými Zákonitosťami a dianie v nich zásadným spôsobom ovplyvňuje to vonkajšie a prejavené.
V určitých prelomových obdobiach našej civilizácie sa vždy na zemi nachádzali ľudia, ktorí sa snažili poukazovať na toto hlboké vzájomné prepojenie sveta prejaveného a neprejaveného a zároveň hovorili o nevyhnutnosti poznania a rešpektovania Zákonitostí, ktoré vládnu v neviditeľných oblastiach citového a myšlienkového života. Lebo ak človek nepozná a nezohľadňuje tieto Zákonitosti, výsledok podobného jednania sa nemôže prejaviť nijako inak, ako negatívne. A že práve k takémuto negatívnemu ovplyvňovaniu aj reálne dochádza, tomu predsa až príliš očividne nasvedčuje život okolo nás. Život plný množstva zla, nespokojnosti, prázdnoty, nenaplnenia, strádania, utrpenia, konfliktov a zlých medziľudských vzťahov. Život plný expanzie tých najhorších ľudských vlastností akými sú chamtivosť, nenávisť, nespravodlivosť, klamstvo, zvrhlosť a mnoho, mnoho iného.
Ľudia uznávajú iba hmotu a o Zákonitostiach sveta neviditeľného, formovaného našimi citmi a myšlienkami nechcú nič vedieť. Nechcú nič vedieť o Zákonitostiach neprejavenej časti nášho bytia, ktorá však zásadným spôsobom neustále ovplyvňuje náš život. Žiaľ, neučí sa o tom na školách a vo všeobecnosti sa o tom nič nevie. A to je tragédia. Práve v tomto spočíva vrchol materialistickej obmedzenosti, ktorý celkové bytie človeka zredukoval na poznanie a poznávanie iba jeho pomyselnej jednej tretiny. A to je naozaj málo. Takéto niečo nám nemôže priniesť nič dobrého a ani neprináša. Svet, vo svojom poznaní života obmedzeným iba na „tretinu“ sa v slepote rúti do záhuby. Rúti sa do skazy preto, lebo nepozná a nerešpektuje Zákonitosti toho zásadného a podstatného, hoci neviditeľného a neprejaveného, čo ovplyvňuje náš život. Práve pre toto nie sú ľudia šťastnými a spokojnými a za týchto podmienok ani nikdy nebudú. Materialistické poznanie, materialistická inteligencia, či schopnosť šikovne sa obracať v tomto svete, všetko toto, bez poznania a rešpektovania Zákonitostí onoho neprejaveného budú vždy k šťastiu a spokojnosti nepostačujúce.
No a celkom nakoniec, ako neodvratné finále prichádza smrť! Prichádza záver pobabraného života a osobnosť človeka sa smrťou stiahne zo sveta viditeľného a prejaveného do sveta neviditeľného neprejaveného. Lebo v konečnom dôsledku je náš terajší život, naše narodenie sa na tejto zemi pomerne krátkym časovým obdobím, v ktorom sa práve z neprejavenej, neviditeľnej, ale ťažiskovej podoby nášho bytia, spočívajúcej „pod hladinou“ na chvíľu, na malý okamžik, trvajúci niekoľko desiatok pozemských rokov vynoríme nad hladinu, aby sme sa potom, po krátkom čase opäť pod hladinu ponorili.
Smrťou teda nezanikáme, iba sa opäť „ponoríme“ do sveta, z ktorého sme vyšli a ktorý nás napokon opäť plne obopne svojimi Zákonitosťami. Potom sa práve táto realita stane pre nás realitou viditeľnou a prejavenou. Realita, ktorej existenciu sme odmietali a ktorej Zákonitosti sme sa nesnažili poznávať a podľa nich žiť, pretože vo svojom sme sa zameriavali len a len na to hmotné a viditeľné.
Materialisti teda berú ohľad iba na hmotu a odmietajú vidieť a vnímať život v jeho celkovej, reálnej komplexnosti. Život, ktorý môžeme správnym spôsobom prežiť jedine vtedy, keď sme schopní vnímať všetky jeho časti ako jednoliaty a vzájomne prepojený celok.
Niektoré národy, nachádzajúce sa na nižšom stupni vývoja zvykne takzvaný civilizovaný svet nazývať národmi prírodnými, alebo primitívnymi. Primitívnymi preto, lebo dosahujú veľmi nízku úroveň poznania a chápania reality.
Ale rovnako je to aj s materializmom, ktorý je určitým druhom obmedzenosti a primitivizmu v kontexte poznania komplexnosti bytia. Súčasný človek žije odtrhnutý od reality, pretože z nej vytrhol a berie do úvahy iba to hmotné, materiálne, viditeľné a prejavené. Súčasný človek je z hľadiska skutočného poznania reality primitívom! Primitívom z vlastnej vôle! Primitívom nie preto, že by nemohol, alebo nemal schopnosti obsiahnuť ucelené poznanie reality, ale preto, že jednoducho nechce!
Jednoducho nechce a odmieta vidieť realitu takú, akou ona naozaj je. Realitu, ktorá z neznalosti Zákonitostí jej neprejavenej a preto nepoznanej časti veľmi negatívnym spôsobom zasahuje do toho viditeľného, ktoré práve pre túto neznalosť nemôže ovplyvňovať inak, ako zlým a negatívnym spôsobom. To ženie svet k úpadku, kolapsu a zničeniu.
Aby k tomu tak nebolo, aby ľudstvo už raz prekročilo svoj vlastný tieň, aby sa medzi nami už konečne rozšírilo poznanie o Zákonitostiach života a fungovaní celku, aby sme konečne žili svoj život plnohodnotne a naozaj tak, ako ho žiť máme, neostáva im nič iného, ako naučiť sa vnímať skutočnosť takú, akou ona naozaj je a ako funguje.
Existujú dve možnosti. Pre tých, ktorí chcú poznať jednoduché a stručné zásady, podľa ktorých by mali žiť, aby žili správne, pre tých je tu knižka, kde sú tie to zásady veľmi stručne zhrnuté. Viac sa dozviete na: http://ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html
No a pre tých, ktorí chcú spoznať všetky súvislosti nášho bytia v celej jeho komplexnosti a celistvosti, pre tých je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“.
