Tejto hierarchii presne zodpovedá nepísané, ale reálne členenie predmetov na základných školách. Tými prvoradými, váženými a dôležitými sú podľa názoru pedagógov i rodičov práve všetky predmety rozumového charakteru, stimulujúce rozumovú časť mozgu, čiže napríklad matematika, fyzika, chémia, jazyky, história a podobne.
Druhoradými, podradnými a doslova iba trpenými sú všetky ostatné predmety, ktorých úlohou je rozvoj citovosti a emocionality, etiky a morálky, pohybovej kultúry a pozitívneho vzťahu k prírode a podobne.
Čo však je výsledkom takejto rozumovej jednostrannosti, ktorou je postihnuté základné, stredné i vysoké školstvo? Jej výsledkom je rozumovo mimoriadne vybavená osobnosť, ktorá sa je schopná neraz veľmi rýchlo dostať na vysoké posty v politike, v štátnej správe, v podnikaní, atď. V týchto vysokých pozíciách však prichádzajú rôzne nástrahy morálneho druhu, spočívajúce v možnosti beztrestného zneužitia, alebo privlastnenia si trebárs určitých finančných prostriedkov, alebo iných hmotných výhod.
No a žiaľ, keďže do týchto „osobností“ nebol cieľavedome a pevne vštepený morálno – etický rozmer života, je úplne jasné, že v takýchto chvíľach osobných morálnych skúšok vždy zakolíšu. To rozumovo racionálne, ku ktorému boli jednostranne vedení a vychovávaní z nich totiž žiaľ, urobilo iba egoistov, prednostne hľadiacich len na svoje vlastné dobro a až potom, ak vôbec, na dobro ostatných. Áno, chladný rozum a racionálna rozumovosť je presne takéhoto druhu.
Tým však všetky nádeje spoločnosti vkladané vzdelania a vzdelanosti vychádzajú do veľkej miery nazmar, pretože namiesto snahy o dobro celku, o dobro a prospech celej spoločnosti je v rozumových ľuďoch aktivovaná iba snaha o dobro seba samých. Presne takto to funguje a že je to naozaj tak, môžeme jasne vidieť v politike, v podnikaní, v štátnej správe, či hocikde inde. Všade vládne iba chladný, vypočítavý rozum, za ktorým nesmierne ďaleko zaostáva, alebo už neraz takmer vôbec neexistuje základný, morálno – ľudský rozmer.
Aby k takémuto niečomu nedochádzalo, musí byť systém výchovy a vzdelávania úplne iný! Keď som na začiatku o hovoril o tom, že v súčasnosti je prekrútený v pravý opak, napraviť by sa dal jednoducho tak, že sa všetko obráti opačne, ako je tomu dnes.
A ak mám byť úplne konkrétny, čo sa týka základného školstva, tak tu by mali byť všetky predmety v súčasnosti prvoradého charakteru hierarchicky presunuté nižšie a na prvé miesto by sa mali dostať predmety v súčasnosti zaznávané a druhoradé.
Prečo? Pretože napríklad úlohou predmetu výtvarná výchova a hudobná výchova je rozvoj emocionálneho a citového rozmeru osobnosti dieťaťa.
Ďalej je tu etická a náboženská výchova, ktoré by nemali byť iba nejakým rozumovým memorovaním Biblie, jej výkladov, či histórie jednotlivých náboženských konfesií tak, ako je tomu dnes. Na týchto predmetoch by sa malo skôr vychovávať, ako učiť. Vychovávať k praktickému, morálno – etickému jednaniu v každodennom živote. Trebárs napríklad formou nacvičovania divadelných hier, v ktorých bude ukazované správne riešenie určitých modelových situácií z každodenného, bežného života detí.
Ďalej by nemala chýbať ekologická výchova, prakticky budujúca pozitívny vzťah k prírode, k jej ochrane a k životu v súlade s ňou. A to všetko formou exkurzií, výletov a vychádzok, formou starostlivosti o políčka, poznávaním a zberom liečivých rastlín a podobne.
Ďalej predmet telesná výchova, ktorý by mal byť predmetom výučby telesnej kultúry a mal by byť koncipovaný úplne inak pre chlapcov a inak pre dievčatá.
Ďalej by nemal chýbať predmet s názvom „Zdravá výživa“, aby sa deti už od útleho veku učili jesť nie to, čo im chutí, ale predovšetkým to, čo je pre nich zdravé a prospešné.
Ďalej predmet pracovné vyučovanie, na ktorom by deti získavali základné manuálne zručnosti, potrebné pre život a jeho koncepcia by mala byť opäť iná pre chlapcov a iná pre dievčatá.
Samozrejme, súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu by zostali aj naďalej predmety rozumového charakteru, avšak mal by sa výrazne znížiť ich časový rozsah a zároveň prehodnotiť obsahová štruktúra každého z nich.
V súčasnosti sú totiž deti doslova zahlcované obrovským množstvom informácií, z ktorých mnohé sú samoúčelné a prakticky slúžia iba pre učenie samotné. Ide o vedomosti, z ktorých má iba nepatrný zlomok skutočný význam pre ďalší, reálny a praktický život.
Cieľom nového spôsobu koncepcie výchovy a vzdelávania má byť osobnosť emocionálne a citovo bohato rozvinutá, osobnosť stojaca na pevných morálno – etických základoch, osobnosť s hlbokým, pozitívnym vzťahom k prírode a k jej ochrane, osobnosť znalá zásad správnej životosprávy, plne zodpovedná za svoje vlastné zdravie.
Jedine takýmto spôsobom rozvinutá osobnosť totiž dokáže využiť nadobudnuté rozumové poznanie správnym spôsobom, čiže v prospech spoločnosti, v prospech celku.
Kým k takejto zmene systému nedôjde, do toho času bude dnešný pokrivený školský systém aj naďalej chŕliť iba rozumovo zdatných jedincov, avšak s trestuhodne zanedbaným emocionálno – citovým a morálno – etickým rozmerom ľudskej osobnosti. Pre absenciu tohto rozmeru budú s takýmito deťmi permanentné problémy a to tým väčšie, čím budú deti staršie, ako to už možno jasne vidieť i dnes na žiakoch vyšších ročníkov základných škôl, ktorí sú svojim správaním takmer nezvládnuteľní.
Niečo podobného nemôže priniesť spoločnosti nič nikdy dobrého! Viď morálny kredit ľudí v súčasnej politike, v štátnej správe, v podnikateľskej sfére, ale trebárs i v zdravotníctve a podobne.
Je naozaj na čase zmeniť to a treba s tým začať od samotného základu, čiže od zmeny koncepcie výchovy a vzdelávania na základných školách a potom následne i na všetkých ostatných typoch škôl.
No a do času, kým bude celý školský systém nastavený správnym spôsobom by bolo dobré, keby si súčasní pedagógovia boli už teraz vedomí všetkých, vyššie uvedených skutočností a aby ich už teraz, pokiaľ je to len možné, zohľadňovali pri výkone svojej profesie, ak chcú, aby mala ich námaha význam a aby deti, ktoré prejdú ich rukami boli pre spoločnosť naozaj prínosom a nie nešťastím. Nešťastím, zosobneným rozumovo zdatným, vzdelaným, ale citovo chudobným, chladným a egoistickým ľudským jedincom.
L.L., sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti
